Pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku dnes zaznela výpoveď muža, ktorý v minulosti organizoval sledovanie Jána Kuciaka. Peter Tóth napriek vlastnému trestnému stíhaniu vyhlásil, že chce vypovedať a prispieť k objasneniu prípadu.
V kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho dnes na Špecializovaný trestný súd v Pezinku predvolali svedka Petra Tótha. Ako ten na pojednávaní uviedol, je ochotný vypovedať aj napriek tomu, že je trestne stíhaný vo veci sledovania novinárov, vrátane Kuciaka.
Chce, aby sa rodiny dozvedeli pravdu
Dôvodom podľa neho je, že chce, aby sa rodiny poškodených dozvedel pravdu. Bývalý novinár a spravodajský dôstojník ešte v rámci prvého procesu týkajúceho sa vraždy novinára v roku 2020 na súde povedal, že obžalovaný Marian Kočner ho poveril sledovaním viacerých novinárov vrátane Kuciaka, ktoré aj financoval.
Sledovanie novinárov malo byť podľa Tótha súčasťou projektu Na pranieri. Kočner podľa neho tvrdil, že chce v rámci tohto projektu kritizovať prácu médií, a tiež o novinároch vyhľadávať bulvárne informácie týkajúce sa ich stykov s politikmi, konzumácie alkoholu, drog alebo „avantúr“.
Na získavaní informácií o vzťahoch novinárov a politikov mal podľa Tótha záujem aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Jána Kuciaka sa sledovanie týkalo na prelome septembra a októbra 2017. Žiadne kompromitujúce skutočnosti však na neho členovia sledovacieho komanda zorganizovaného Tóthom nezistili.
V januári 2020 Tóth na pojednávaní pred iným senátom uviedol, že nemá najmenšie pochybnosti o tom, že Marian Kočner a Alena Zsuzsová spoločne zosnovali vraždu Kuciaka. Sledovanie novinárov a neskoršia relácia Na pranieri boli podľa jeho vtedajších slov iba krycou legendou určenou na zavraždenie Kuciaka.
Kuciak podľa neho „žil ako mních“
„Hovorili, že ten chlapec žije ako mních,“ povedal v roku 2020 Tóth a dodal, že podľa výsledkov sledovania Kuciak trávil čas iba v práci alebo doma. Zároveň nepracoval s ľudskými zdrojmi, preto u neho nezistili ani kontakty na politikov alebo konkurenčných podnikateľov. „A tým sa to skončilo,“ povedal Tóth.
Ako však doplnil, po vražde investigatívneho novinára Kuciaka si začal uvedomovať, že projekt Na pranieri bol len krycím manévrom pri príprave zločinu. V opakovanom procese v roku 2022 však už vypovedať odmietol pre trestné stíhanie, ktoré sa už vtedy voči nemu viedlo.
S Kočnerom komunikoval aj po jeho zadržaní
Ako upozornil Denník N, Tóth na súde opísal aj obdobie po zadržaní Mariana Kočnera v júni 2018. Podľa jeho výpovede s ním zostal v kontakte prostredníctvom odkazov posielaných z väzby. Jeden z nich sa mal týkať mobilného telefónu značky Bentley, ktorý Kočner bežne používal.
Cez svojho advokáta mal Tóthovi odkázať, aby si zariadenie vyzdvihol od jeho manželky, pričom pripojil aj pokyny, ako sa do telefónu dostať. Téma odkazov posielaných z väzby sa v minulosti dostala aj pred súd. Kočner bol v tejto súvislosti obžalovaný, napokon ho však súdy spod obžaloby oslobodili. Rozhodnutie padlo v roku 2021 s odôvodnením, že skutok sa nestal.
Prípad je už tretíkrát na súde
V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Kočnera a Zsuzsovej aj Kracinaa Dragić. Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.
Ako vražda prebehla
Podľa právoplatných rozsudkov v časti týkajúcej sa vykonávateľov prišiel páchateľ do domu cielene. Strelec vstúpil dovnútra so zbraňou kalibru 9 mm. Najskôr zastrelil Martinu Kušnírovú ranou do hlavy. Následne zastrelil Jána Kuciaka dvoma ranami do oblasti hrudníka, ktoré zasiahli srdce.
Na mieste činu sa našli dve vystrelené nábojnice aj nevystrelené náboje. Vyšetrovanie nezistilo známky zápasu a podľa zistení nebolo nič odcudzené. Súd konštatoval, že išlo o úkladnú vraždu vykonanú na objednávku. Pohyb páchateľa bol zaznamenaný kamerovým systémom v okolí. Jeho tvár však nebolo možné identifikovať.
Za streľbu bol neskôr právoplatne odsúdený bývalý vojak Miroslav Marček. Pred súdom sa priznal a jeho výpoveď bola podporená ďalšími dôkazmi. Špecializovaný trestný súd mu uložil trest 25 rokov odňatia slobody. Spolupáchateľom bol Tomáš Szabó, ktorý podľa rozsudku zabezpečoval logistiku a pôsobil ako vodič.Aj jemu súd uložil trest 25 rokov odňatia slobody. Zoltán Andruskó sa priznal k sprostredkovaniu objednávky medzi vykonávateľmi a ďalšími osobami. Spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a bol odsúdený na 15 rokov.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku