Na Slovensku zatvorili ďalšie tri farmy. Nepoložil ich socializmus ani zmena režimu, situácia je ťažká

Slovenský sektor chovu ošípaných prežíva jedno z najťažších období za posledné desaťročia. Farmy, ktoré fungovali celé generácie a prežili aj transformáciu po roku 1989, dnes postupne končia s chovom prasníc. Dôvodom sú dlhodobé ekonomické straty, tlak lacného dovozu a klesajúca konkurencieschopnosť domácich producentov.

Podľa odborných organizácií ide o trend, ktorý sa môže v najbližších rokoch ešte prehĺbiť a zásadne ovplyvniť sebestačnosť Slovenska v produkcii bravčového mäsa. V posledných mesiacoch ukončili chov prasníc tri stredne veľké farmy, ktoré mali dlhú históriu.

Niektoré fungovali 60 až 70 rokov a prešli cez tri generácie farmárov. Podľa zástupcov sektora ide len o začiatok širšieho problému. Informovali o tom Hospodárske noviny.

Farmy sa dostávajú do bodu, keď dlhodobé straty už nedokážu financovať ani väčší producenti. Ekonomická realita je neúprosná a strata na jednej ošípanej sa pohybuje v desiatkach eur. V praxi to znamená, že podniky pri tisícoch kusov mesačne generujú výrazné mínusy.

Dlhodobý pokles produkcie

Domáca produkcia bravčoviny na Slovensku dlhodobo klesá. Zatiaľ čo v roku 2018 sa u nás chovalo približne 630-tisíc ošípaných, v roku 2025 to bolo už len okolo 416-tisíc. Aktuálne stavy k aprílu 2026 ukazujú približne 476-tisíc kusov. Ešte výraznejší je pokles počtu prasníc. Za posledných 25 rokov klesol zo 121-tisíc na približne 27-tisíc.

Slovensko je sebestačné v bravčovine len zhruba na 27 %, čo ho radí medzi krajiny EÚ s najvyššou závislosťou od dovozu. Mäso dovážame najmä zo Španielska (vlani za viac ako 105 miliónov eur), z Česka, Poľska a Nemecka. Ďalší útlm domácich chovov by túto závislosť ešte prehĺbil a mohol by v budúcnosti priniesť riziká v podobe vyšších cien aj potenciálne nižšej kvality dovážaného mäsa.

Okrem ekonomickej krízy a nízkych cien výrazne komplikuje situáciu šírenie afrického moru ošípaných. V rokoch 2025 a 2026 sa na Slovensku potvrdili ohniská v komerčných chovoch. Napríklad v máji 2026 museli v obci Lovča (okres Žiar nad Hronom) preventívne utratiť desiatky zvierat po potvrdení nákazy.

Ako sme informovali, ešte vážnejší bol prípad v okrese Levice v máji 2025, kde išlo o veľký komerčný chov s viac ako 18 000 ošípanými. Tieto nákazy nútia chovateľov k prísnym obmedzeniam pohybu zvierat, vytýčeniu ochranných pásiem a zvyšujú celkové náklady.

„Od prvého potvrdeného výskytu AMO na území Slovenskej republiky dňa 24. júla 2019 do 15. mája 2026 bol vírus potvrdený v 47 chovoch domácich ošípaných. Najväčší počet prípadov, spolu 39, bol zaznamenaný v rokoch 2019 – 2021. V roku 2022 bolo potvrdených päť prípadov výskytu ochorenia a následne po viac ako dvoch rokoch bolo opätovne zaznamenané jedno ohnisko AMO pri domácich ošípaných. V roku 2025 bol potvrdený jeden prípad v komerčnom chove. Posledné potvrdené ohnisko bolo zaznamenané 5. mája 2026 v chove ošípaných v katastri obce Lovča v okrese Žiar nad Hronom, v ktorom sa nachádzalo 805 ks ošípaných,“ vyjadrilo sa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR pre TASR.

Od začiatku poľovníckej sezóny 2026/2027, teda od 1. marca do 30. apríla 2026, bolo na území Slovenskej republiky ulovených 3718 ks diviačej zveri, ktorá je prenášačom AMO. Ku koncu apríla 2025 bolo ulovených 2999 ks diviačej zveri.

Španielsky prebytok mäsa zaplavil Európu

Hlavným dôvodom nízkych cien je prebytok bravčového mäsa na európskom trhu, ktorý výrazne ovplyvnilo Španielsko, najväčší producent bravčoviny v EÚ. V novembri 2025 taktiež potvrdili v Španielsku výskyt afrického moru ošípaných (AMO), čo viedlo k uzavretiu viacerých mimoeurópskych trhov (napr. Čína, Mexiko, Filipíny). Výsledkom je, že veľké množstvo španielskeho mäsa zostalo v Európe a tlačí ceny dole.

Na Slovensku sa objavujú aj obavy z kvality, keďže často ide o mäso s dlhšou trvanlivosťou (až 21 dní), ktoré nie je čerstvé. Ceny bravčového karé klesli za dva roky o viac ako tretinu: zo 6,09 eura/kg v apríli 2024 na 3,29 eura/kg v apríli 2026. Aktuálne nákupné ceny pre chovateľov sa pohybujú medzi 1,05 a 1,30 eura za kilogram.

Problémy s rozložením rizika

Ako upozornil portál Polnoinfo, ďalší aspekt, ktorý chovatelia kritizujú, je to, že v čase krízy nenesú riziko všetci účastníci reťazca rovnako. Zatiaľ čo farmári znášajú straty z nízkych nákupných cien a nákaz, spracovatelia a obchodné reťazce často profitujú z lacného dovozu.

Zaznievajú výzvy na lepšiu spoluprácu a spravodlivejšie rozloženie rizík, podobne ako v niektorých iných krajinách. Na Slovensku ani v Maďarsku sa to zatiaľ nedarí naplniť. Keby zostalo doma všetko bravčové mäso vyprodukované na Slovensku, teoreticky by každý tretí rezeň mohol mať slovenský pôvod. V praxi však dominuje dovoz zo zahraničia.

Pozri aj:

Slováci utekajú nakupovať do zahraničia. U susedov míňajú milióny eur, lákajú ich ceny aj kvalita