Slovenská republika potrebuje legislatívne zaviesť inštitút stavu ohrozenia, vďaka ktorému by vláda mohla využiť kapacity Ozbrojených síl (OS) SR aj v prípade mieru, ak by bola krajina čímkoľvek ohrozená.
Na tlačovej konferencii to vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini s tým, že na utorkovom stretnutí s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) a náčelníkom Generálneho štábu OS SR Danielom Zmekom sa na tejto potrebe zhodli. Prezident upozornil, že na takúto úpravu by bola potrebná zmena Ústavy SR, čo znamená zhodu naprieč politickým spektrom.
O návrhu chce diskutovať aj s odborníkmi
„Budeme musieť nájsť konsenzus naprieč celým politickým spektrom, ale bolo by nezodpovedné vo vzťahu k bezpečnosti občanov SR a k ochrane územnej celistvosti a suverenity SR, aby sme nemali ako medzistupeň medzi časom mieru a vojnovým stavom aj takzvaný čas ohrozenia, keď vláda a OS budú môcť efektívne reagovať na prípadné hrozby, ktoré nie sú ešte nejakým vyhlásením vojny SR, ale predstavujú vážne bezpečnostné riziko, kde je potrebné nasadiť ozbrojené sily a s autorizáciou použiť, samozrejme, aj ostrú muníciu,“ myslí si prezident, ktorý je zároveň hlavným veliteľom OS SR.
Ako Pellegrini doplnil, zvolá okrúhly stôl odborníkov na túto tému a k rokovaniam prizve aj politikov. Upozornil, že nápor na slovenské hranice môže vzniknúť napríklad po konci vojny na Ukrajine. „Nie je to legislatíva, ktorá má pripravovať Slovenskú republiku na nejaký vojnový konflikt, ale na nejakú hrozbu. V prípade, že budeme mať indície, že napríklad nejaká teroristická skupina alebo niekto sa pokúsi zlikvidovať našu strategickú infraštruktúru, napríklad naše jadrové elektrárne,“ ubezpečil.
Stav ohrozenia by mohla vyhlasovať vláda
Hlava štátu má predstavu aj o mechanizme na vyhlásenie takéhoto stavu. O informáciách by mala najprv rokovať bezpečnostná rada štátu a následne by vláda mohla stav ohrozenia vyhlásiť v potrebnom rozsahu. Kaliňák priblížil, že aktuálne by bol zásah ozbrojených síl proti hrozbe bez vyhláseného vojnového stavu alebo vojny v rozpore so zákonom.
Nemyslí si, že ak by Slovensko malo takúto možnosť už teraz, že by bol stav ohrozenia vyhlásený v aktuálnej bezpečnostnej situácii. Minister tiež odmietol, že by mechanizmus mohol po vyhlásení výrazne oslabiť občianske práva obyvateľov. „Nemyslím si, že to má vplyv na ľudské práva, pretože neobmedzujeme pohyb ani nič podobné v tomto prípade. Čiže myslím, že to predovšetkým smeruje k tomu, aby sme vedeli reagovať,“ uviedol.
Nahlásiť chybu v článku