Ceny pohonných látok by v dôsledku zdraženia ropy až nad 72 dolárov (61,18 eura) za barel (159 litrov) ropy Brent mohli mierne narásť, pričom cena za liter benzínu či nafty sa priblíži k 1,50 eura.
Ropa reaguje na možnú vojenskú intervenciu USA voči Iránu, ktorý je nielen významným producentom, ale kontroluje aj strategický Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza až pätina svetovej spotreby ropných kvapalín, upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Hrozba vojenského konfliktu USA s Iránom, čo by prinieslo nielen obmedzenie ťažby či exportu z Iránu, ale aj potenciálne obmedzenie akéhokoľvek vývozu z tohto prielivu, prináša významnú geopolitickú rizikovú prirážku do cien ropy,“ uviedol Horňák.
Produkcia je stabilná
Dopytové faktory podľa neho pritom pôsobia skôr opačným smerom a cenový nárast tlmia. Len pred niekoľkými dňami vyšla správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), ktorá predpokladá, že dopyt po rope bude v tomto roku rásť pomalšie, než sa pôvodne čakalo, a to o 850 000 barelov denne namiesto pôvodne odhadovaných 930 000.
Ponuková strana pritom ostáva stabilná. Produkcia vo veľkých krajinách, napr. v USA, ostáva na solídnych úrovniach, čo nevytvára tlak na ceny. Dôležitým hráčom sú aj krajiny OPEC, kde produkcia vzrástla na viac než 30 miliónov barelov ropy za deň, čo predstavuje asi osempercentný nárast.
Polovica ceny je na štáte
Analytik však upozornil, že ceny pohonných látok závisia aj od vývoja ďalších faktorov, napríklad kurzu dolára voči euru či daňového zaťaženia.
Z konečnej ceny tvorí ropa zhruba štvrtinu ceny, 20 – 30 % tvorí marža za spracovanie a predaj, tretinu ceny benzínu a štvrtinu ceny nafty tvorí spotrebná daň a necelých 20 % tvorí DPH. Z celkovej ceny benzínu tak približne 55 % tvoria dane štátu, pri nafte je to asi 45 %.
Nahlásiť chybu v článku