Menej sviatkov, nižšie výplaty na účtoch: Slováci už naplno pocítili konsolidáciu, štátu príjmy stúpajú

Zamestnanci sa od začiatku tohto roka musia vyrovnávať s viacerými zmenami, z ktorých mnohé majú vplyv na výšku čistej mzdy. Spoločným menovateľom je snaha o zvýšenie príjmu štátu. Stúpli dane a odvody, bremeno niektorých povinností sa prenieslo zo štátu na zamestnávateľov a ľudí sa dotkne aj pokles podpory v nezamestnanosti, zhrnuli odborníci HR platformy Humanet.

„Sadzba zdravotného poistenia platená zamestnancom sa zvýšila o 1 percentuálny bod z minuloročných štyroch na päť percent. Sadzby pre zamestnávateľa zostávajú nezmenené. Dovedna zaťaženie práce zdravotnými odvodmi vzrástlo na 16 percent, čo je za dva roky nárast o dva percentuálne body,“ vyčíslili odborníci.

Odvody sa týkajú aj PN a OČR

Pripomenuli, že do vlaňajška bol príjem počas dočasnej práceneschopnosti (PN), ošetrovného (OČR) a materskej dovolenky zaťažený len úrazovým poistením do Sociálnej poisťovne (SP). Od januára tohto roku sa to však zmenilo. Aj tento príjem podlieha všetkým odvodom. Týka sa to napríklad odmien dosiahnutých počas tohto obdobia.

Namiesto doterajších dvoch sadzieb dane z príjmu boli od tohto roka zavedené štyri daňové pásma. „Daň 19 percent zaplatia tento rok všetci, ktorých zdaniteľný zárobok nepresiahne mesačne 3665,28 eura. Predtým to bolo 4186 eur. Sadzbu 25 percent zaplatia zamestnanci z časti zdaniteľnej mzdy presahujúcej 3665,28 eura a najviac do 5029,10 eura. Vyššiu sadzbu 30 percent zaplatia zamestnanci zo mzdy nad 5029,10 eura a nedosahujúcej 6250,86 eura. A najvyššiu daňovú sadzbu 35 percent zaplatia zamestnanci zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej 6250,86 eura,“ priblížila firma.

Menej dní pracovného pokoja

Tento rok bude aj menej dní pracovného pokoja. Sviatok 17. novembra ním prestal byť natrvalo, dočasne sa to zmenilo aj 8. mája a 15. septembra. Toto opatrenie sa podľa odborníkov negatívne dotkne zamestnancov a má vplyv aj na rozpis príplatkov a mzdových pravidiel zamestnávateľov.

Medzi zmeny, ktoré majú negatívny vplyv na príjem, patrí aj zníženie podpory v nezamestnanosti. Táto dávka totiž po novom od štvrtého do šiesteho mesiaca jej poberania klesá. „Do tretieho mesiaca ešte zostáva na predchádzajúcej úrovni 50 percent denného vymeriavacieho základu, no vo štvrtom mesiaci to je už len 40, v piatom mesiaci 30 a v šiestom mesiaci 20 percent,“ vysvetlili odborníci.

Najvýraznejší zásah do mzdovej oblasti

Tento rok tak podľa nich dochádza k najvýraznejšiemu zásahu do mzdovej oblasti za posledné roky. Konsolidačné opatrenia síce zvyšujú príjmy štátu, zároveň však znižujú disponibilný príjem zamestnancov a zvyšujú administratívnu aj finančnú záťaž firiem.

„Ak by sme mali zmeny zhrnúť do jednej vety, znamenajú menej peňazí v čistom pre zamestnancov a viac povinností pre zamestnávateľov. Firmy sa musia v krátkom čase prispôsobiť novému mzdovému režimu, ktorý zasahuje do výpočtu odvodov, daní aj mzdových príplatkov,“ zhodnotili metodičky miezd pre softvér Humanet Klaudia Sehnalová a Alexandra Luptovcová.

Upozornili, že okrem konsolidačných opatrení firmy tento rok čaká aj implementácia smernice o transparentnosti odmeňovania a smernice o platformovej práci, ktoré prinesú nové požiadavky na interné procesy, reporting a riadenie odmeňovania.

Pozri aj:

Bojkot samoobslužných pokladníc je skutočný: Zamestnanci opísali, čo denne zažívajú so zákazníkmi