Záber z kamery – zrejme z fotopasce – zachytáva najväčšiu psovitú šelmu Európy. A nielen to. Vlk sa k objektívu priblížil natoľko, že v jednom okamihu pôsobí, akoby sa vám pozeral priamo do duše.
Vlk dravý s jemným hrdzavým odleskom v srsti si zrejme prišiel pomocou svojho citlivého ňufáka skontrolovať, čo je záhadná kamera zač. Krátke video z jeho zvedavého prieskumu si okamžite získalo pozornosť Slovákov.
Zimný vlk očaril celé Slovensko
Pod príspevkom na profile Čergov – Miznúca divočina, skromne doplneným len o poznámku „zimný vlk“, sa rýchlo nahromadili desiatky komentárov plných obdivu. Slováci ostali očarení. Video má v čase písania článku tisícky reakcií a 70 komentárov, pričom drvivá väčšina z nich opakuje slová ako krása, krásavec, nádhera či nádherné.
Mnohí komentujúci vlka spontánne prirovnali k psovi. „Jéj, aj ja mám podobného vĺčika,“ napísala Slovenka, ktorá k svojmu komentáru priložila fotografiu huskyho.
„Nádhera, úplne ako pes. Totožné správanie. Je krásne, že z týchto zvierat pochádzajú aj naši havkáči,“ pridáva sa ďalší Slovák.
Časť publika zas pobavila samotná zvedavosť šelmy. Fakt, že vlk si kameru zjavne všimol, oňuchával ju a pôsobil, akoby takmer rozumel tomu, že ho ktosi natáča, vyvolal vlnu vtipných reakcií. „On vie, že ide o kamerové skúšky k rozprávke o Červenej čiapočke, a tak pózuje režisérovi,“ zavtipkoval jeden z komentujúcich.
Nechýbali ani otázky. „Býva aj letný vlk?“ pýta sa na záver zmätený Slovák, ktorému nebol celkom jasný popis videa. Autor profilu v odpovedi vysvetľuje, že vlk v zimnej srsti vyzerá úplne inak než ten istý jedinec počas leta.
Vnímajme nemé tváre, naučme sa ich chrániť
Video sa objavilo na profile Čergov – Miznúca divočina. Milovníkom slovenskej prírody tento názov nemusí byť neznámy – už v roku 2011 niesol rovnaké meno ucelený prírodopisný film.
Projekt nadväzuje na iniciatívu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK – Zachráňme Čergov a jeho autorom je Emil Grobauer, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane a monitoringu vlkov a upozorňuje na krehkosť našej prírody. Presná lokalita zverejnená nebola, čo je vzhľadom na výskyt vzácneho druhu pochopiteľné. Grobauer však v rozhovore pre Denník N v roku 2021 prezradil, že okrem Čergova pôsobí aj v ďalších pohoriach, ako sú Branisko, Bachureň či Levočské vrchy.
Nahlásiť chybu v článku