Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu Trestného zákona. Tvrdí, že za znenie novely a za toto rozhodnutie nesie plnú zodpovednosť vláda, ktorá s takýmto návrhom súhlasila, a parlamentná väčšina, ktorá ho schválila.
Informoval o tom vo videu na sociálnej sieti. „Rozhodol som sa, že tento návrh nevrátim ako celok do Národnej rady (NR) SR späť na prerokovanie, nevyužijem svoje právo veta, ale ho podpíšem v takom znení, ako bol schválený NR SR,“ povedal Pellegrini. Pripomenul, že jeho podpisom nie sú dotknuté práva všetkých ostatných, ktorí môžu využiť aj podanie na Ústavný súd SR alebo použiť iné prostriedky.
Novela mala reagovať na zvýšenú mieru kriminality
Pôvodný návrh novely Trestného zákona podľa hlavy štátu vychádzal z potreby riešiť zvýšenú mieru kriminality. S vrátením tzv. horalkového zákona Pellegrini súhlasí a plne ho podporuje. „Je úplne legitímne, aby vláda v prípade, že sa vyvíja v spoločnosti nejaký jav, ktorý nie úplne dobre postihuje naše zákony, aby ho kedykoľvek mohla opraviť alebo vylepšiť,“ poznamenal.
Zároveň poukázal na to, že počas legislatívneho procesu sa cez pozmeňujúce návrhy dostali do tohto zákona aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré vzbudili veľkú diskusiu v spoločnosti aj v odborných kruhoch. Jednou z takýchto tém je bod týkajúci sa tzv. kajúcnikov.
Prezident sa vyjadril k výpovediam kajúcnikov
„V právnom štáte nemôžeme akceptovať, aby bol niekto odsúdený len na základe výpovede niekoho, u koho je zrejmé, že páchal trestnú činnosť, ba dokonca v mnohých iných výpovediach klamal,“ poznamenal Pellegrini. Vláda má podľa neho plné právo rozhodnúť sa, aké trestné činy budú považované za trestné činy a aké sadzby budú ľuďom hroziť.
„Nemá to z môjho pohľadu žiadny problém s ústavnými právami občanov na Slovensku,“ dodal prezident. Diskutovanou otázkou je trestný čin popierania povojnového usporiadania v Slovenskej republike. Ide o tzv. Benešove dekréty.
„Je to vážna téma, ktorú veľmi neobratne otvorila opozičná politická strana a táto téma vyvolala veľké vášne medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na našom území,“ povedal Pellegrini. Týmto ustanovením nesmie byť podľa neho dotknuté právo, aby sa ktokoľvek mohol súdnou cestou brániť voči konfiškácii majetku.
„Právo človeka brániť sa na súde týmto nie je dotknuté, ale odmietam, aby niekto verejne na tribúnach podnecoval občiansku nespokojnosť len tým, že bude spochybňovať historické udalosti, ktoré sa dotýkajú nielen Slovenska, ale aj Česka,“ skonštatoval prezident.
Hlava štátu podporuje ochranu slobodných volieb
Hlava štátu tiež súhlasí s tým, aby boli akékoľvek voľby na Slovensku vždy slobodné, demokratické, vyjadrovali slobodný názor občanov SR a nijakým spôsobom do nich nemohli zasahovať iné krajiny alebo organizácie financované zahraničným kapitálom.
„Výsledok volieb má byť autonómne rozhodnutie občanov SR, a preto súhlasím s tým, aby trestným činom bolo aj marenie volieb alebo ovplyvňovanie prostredníctvom tretích krajín alebo iných mocností a peňazí zo zahraničia,“ uviedol Pellegrini.
Poslanci Národnej rady SR schválili 11. decembra novelu Trestného zákona. Za drobnú krádež do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Do novej legislatívy pribudli v druhom čítaní ďalšie zmeny.
Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených – tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
Nahlásiť chybu v článku