Na severnej pologuli prinesie najkratší deň a zároveň najdlhšiu noc v roku. Dátum zimného slnovratu nie je fixný. Planéta Zem totiž obehne Slnko za približne 365,24 dňa. Tento časový úsek je známy ako sezónny (alebo tropický) rok.
Keďže kalendár má len 365 dní, každoročne vzniká takmer šesťhodinový časový sklz. Ten sa musí raz za štyri roky korigovať prestupným dňom (29. február), aby sa astronomické javy neustále nevzďaľovali od kalendárnych dátumov. Týka sa to aj letného slnovratu, či jarnej a jesennej rovnodennosti.
Zimný slnovrat z hľadiska astronómie a fyziky nastáva v momente, keď sa Slnko nachádza nad obratníkom Kozorožca. Je to fenomén obratu, od ktorého sa začína postupné predlžovanie dňa. Hoci slnovrat prinesie najkratší deň, neznamená to, že Slnko zapadne najskôr. Najskorší západ Slnka v tomto roku už nastal, a to v dňoch 12. a 13. decembra o 15:58 hod. SEČ. Odvtedy sa začalo predlžovať večerné svetlo, hoci najneskorší východ Slnka ešte len príde, a to na prelome roka.
Oslavy zimného slnovratu patria vôbec k najstarším tradíciám.
Existujú dôkazy, príkladom megalitické stavby, že ľudia tento bod sledovali už pred 5 000 rokmi. Slnovrat jednotlivé kultúry v rôznych kútoch sveta vnímali ako „bod nula“ alebo „znovuzrodenie Slnka“. K slnovratu sa viazali sviatky, ktoré uctievali návrat svetla, napríklad oslavy Yule u severských národov či Kračúň u Slovanov. Práve do tohto kľúčového obdobia, keď sa slávil obrat temnoty na svetlo, bolo neskôr umiestnené slávenie Vianoc.
Nahlásiť chybu v článku