Prečo už necítite čaro Vianoc? Psychologička Zuzana radí, ako počas sviatkov znova prežívať radosť

Vianoce sú sviatkami radosti a pokoja. Nie každý ich však prežíva rovnako. Pre niekoho môže byť toto obdobie najťažším v roku a hoci sa snažia zažívať vianočnú atmosféru naplno, nedarí sa im to. Obklopení usmievajúcimi sa ľuďmi môžu mať pocit, že je na nich niečo zlé, no v skutočnosti by na seba nemali byť takí prísni. 

Blížiace sa sviatky nie sú spojené len s túžbou strávenia voľných dní s rodinou a víziou oddychu. S množstvom povinností a rodinnej drámy sa rýchlo môže vianočné čaro vytratiť a všetko to krásne už náhle prežívajú len deti ich nevinnými očami. Nemusí to však takto ostať. Ako radí PhDr. Zuzana Šofraneková, klinická psychologička, psychoterapeutka a koučka, stratené čaro sa dá získať späť.

Prečo Vianoce pre dospelých často „stratia čaro“?

Keď sme boli deťmi, Vianoce sme vnímali hlavne cez očakávanie „zázraku“, darčekov, krásnych rozprávok, výzdoby a svetielok, pričom sme nemali žiadne povinnosti. Ako dospelí sa miesto toho častejšie sústredíme na logistiku, financie, ukončenie pracovných povinností pred koncom roka, plánovanie rodinných návštev a plnenie očakávaní druhých – to znižuje priestor pre spontánne prežívanie čara Vianoc.

Dá sa „vianočné čaro“ v dospelosti získať späť? Ako na to prakticky?

Áno, aj keď to nie je o čarovnom triku, ale o cielenej zmene prístupu a aktivít. Niekoľko praktických krokov, ktoré výskumy a prax odporúčajú:

• Znížme očakávania a prevezmime kontrolu nad tým, čo je pre nás dôležité. Vyberme 1 – 3 veci, ktoré naozaj chceme zachovať, a zvyšok zrušme alebo delegujme. Menej povinností znamená viac priestoru pre radosť.
• Ak sa nám staré zvyky nepáčia, vytvorme si nové. Niekedy nám pomôže vedome vytvoriť jednoduché, zmysluplné rituály (spoločné varenie, prechádzka po meste, aby sme si obzreli vianočnú výzdobu, písanie zoznamu vďačnosti). Nostalgia síce posilňuje zmysel života a sociálne väzby, ale funguje najlepšie, ak ju použijeme ako inšpiráciu, nie ako nátlak len preto, lebo „sa to tak robí“.
• Zamerajme sa na prítomný okamih (mindfulness). Vedomé vnímanie vôní, chutí, zvukov a ľudí pomáha prebudiť emócie a vychutnať si daný moment.
• Plánujme „dávky radosti“, nie maratón povinností. Kratšie, intenzívne zážitky (večer sledovať rozprávku s horúcim čajom) často uspokoja viac než preplánovaný deň plný úloh. Vianoce naozaj nemusia byť o zhone, môžu byť o pokoji, ale musíme sa preto rozhodnúť sami.

Aký vplyv má nostalgia a spomienky z detstva na naše prežívanie Vianoc?