Jazda medzi Trnavou a Bratislavou sa pre vodičov pravidelne mení na nočnú moru. Úsek D1, ktorý spája dve dôležité mestá na západnom Slovensku, sa v posledných rokoch stal synonymom pre kolóny a časté nehody. Hustý nápor áut, kombinovaný s tromi úzkymi jazdnými pruhmi a občasným dočasným zúžením kvôli výstavbe, predstavuje veľký problém, ktorý kompetentní, zdá sa, už viac ako 15 rokov neriešia.
História tejto diaľnice pritom viac než dostatočne opisuje to, ako funguje doprava na Slovensku. Pôvodne dvojprúdovka bola totiž v roku 2009 rozšírená o jeden pruh v oboch smeroch. „Rozšírená“ však nie je zrejme ten správny výraz, pretože sa zrušili odstavné pruhy, práve v prospech toho tretieho. Sú navyše užšie než zvyčajne. Namiesto 3,75 metra majú len 3,5 metra.
Hoci ide o mimoriadne nebezpečné riešenie a priam hazard so zdravím vodičov, pôvodne malo byť len dočasné. Z dočasného sa však akosi stalo trvalé a bez zmeny je už 16 rokov. Každé jedno odstavené auto tak znamená obrovský problém a vodič, ktorému sa na ceste pokazilo auto, sa musí modliť, aby do neho niekto nevrazil.
Nehody a kolóny sú na dennom poriadku
Za posledné roky sa preto stalo pravidlom, že dni bez nehôd a veľkých zdržaní sú na tomto 36-kilometrovom úseku skôr výnimočné. Niekedy sa tu za deň vyskytnú aj 3 – 4 dopravné komplikácie a cesta je tak viackrát za deň doslova paralyzovaná. Na políciu SR sme sa preto obrátili s otázkou, či tento úsek považuje za problémový a či s tým plánujú niečo robiť.
„Polícia aktuálne nepovažuje žiadny úsek diaľnice D1 za mimoriadne nehodový, a to ani z hľadiska počtu nehôd, ani závažnosti ich následkov. Treba však doplniť, že veľká časť cestných udalostí je kvalifikovaná ako „škodová udalosť“. V takých prípadoch – pokiaľ sú splnené zákonné podmienky – polícia na miesto privolaná nie je. Napriek tomu aj tieto udalosti často spôsobujú výrazné dopravné kongescie,“ povedala pre interez hovorkyňa Policajného zboru Lea Vilhanová.
Za problémový sa však podľa polície dá tento úsek považovať najmä z dôvodu častého výskytu nehôd, úzkych pruhov, absencie krajnice, dočasných dopravných obmedzení súvisiacich s výstavbou križovatky D1/D4 a najmä správania sa vodičov.
„Dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou premávky na danom úseku vykonávajú policajti diaľničných oddelení Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave a Trnave. Služba je smerovaná najmä tam, kde najčastejšie dochádza k dopravným nehodám, ku škodovým udalostiam alebo k porušovaniu pravidiel cestnej premávky,“ dodáva polícia.
S otázkou ohľadom plánov s touto diaľnicou sme sa obrátili aj na samotné ministerstvo dopravy. Zaujímalo nás, aké sú plány ministerstva s týmto úsekom, či sa plánuje jeho rozšírenie na štyri pruhy a kedy budú spravené odstavné pruhy, ktoré na úseku chýbajú. Odpoveď, ktorú sme dostali, však zrejme mnohých sklame a na nejakú zmenu v najbližších rokoch to nevyzerá.
Zmeny v nedohľadne
„Momentálne analyzujeme, či bude lepšie rozšíriť D1 medzi Triblavinou a Trnavou alebo vybudovať paralelnú rýchlostnú cestu R1 medzi Vlčkovcami a Mostom pri Bratislave. Zároveň hľadáme poradcu na projekty verejno-súkromného partnerstva, ktorý nám dá odpoveď, či bude zvolený variant vhodný ako PPP,“ odpovedalo na naše dotazy ministerstvo.
O problémovom úseku D1 medzi Bratislavou a Trnavou sme sa porozprávali aj s uznávaným dopravným analytikom Jánom Bazovským, ktorý je z tohto úseku, ale aj z toho, ako k problému pristupuje štát, mimoriadne rozčarovaný.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku