Doktorka Jana Boboková o zomieraní: Život nie je nutné za každú cenu umelo predlžovať. Musíme akceptovať, že bude koniec

V živote máme len málo istôt, no jednou z nich je, že raz všetci musíme zomrieť. Nejeden človek sa tejto predstavy bojí. Na Slovensku však máme odborníkov, ktorí pomáhajú ľuďom na ich poslednej ceste. MUDr. Jana Boboková je paliatologička a pomáha nielen zomierajúcim, ale aj ich rodinám zvládnuť posledné momenty.

MUDr. Boboková okrem Slovenska vykonávala lekársku prax aj v Ekvádore, v Bolívii a v Španielsku. Od roku 2018 je lekárkou v mobilnom hospici SIMEON CENTRUM v Bratislave. Je tiež autorkou viacerých publikácií o onkológii a o paliatívnej medicíne aj prednáša.

Čo je podstatou paliatívnej starostlivosti?

Podstata paliatívnej starostlivosti v rámci zdravotného systému je zabezpečiť čo možno najlepšiu kvalitu života a zmierniť v maximálnej možnej miere akékoľvek utrpenie pacienta, ktorý má nevyliečiteľné, postupne zhoršujúce sa ochorenie. Centrum jej záujmu je človek, ktorý má chronické ochorenie v poslednom štádiu, ako napríklad rakovinu, srdcové‚ pľúcne alebo obličkové zlyhávanie, taktiež ochorenia neurologické, ktorých priebeh už nevieme ovplyvniť, avšak ich dôsledky a prejavy áno.

Lieči ťažkosti vyplývajúce z choroby, ako napríklad bolesti, nechutenstvo, nevoľnosť, nespavosť, dýchavičnosť, slabosť či iné na fyzickej úrovni. Rieši tiež psychické ťažkosti, ako napríklad úzkosti, sociálne ťažkosti pri problémoch zabezpečenia podpory pri opatrovaní a rovnako aj duchovné, kde prichádzajú otázky zmyslu života a smrti, okrem mnohých iných.

Pacienti s paliatívnymi potrebami sú veľmi krehkí. Ich očakávaná dĺžka života často nepresahuje 1 rok a počas tohto obdobia prichádzajú rôzne komplikácie a zhoršenia, ktoré často nie je možné vyriešiť ani intenzívnou liečbou v nemocnici, vzhľadom na celkové vyčerpávajúce sa rezervy organizmu. Je veľmi vhodné sa s pacientmi, ktorí sú v tejto situácii, a ich rodinami rozprávať o porozumení ich ochorenia, o ich zdravotnom stave, očakávaniach, preferenciách, hodnotách, o tom, ako by si predstavovali starostlivosť, keď príde k ďalšiemu zhoršeniu.

Či chcú ísť do nemocnice, podstupovať rôzne vyšetrenia, liečebné postupy, ktoré vyžadujú zavádzanie kanýl, sond, katétrov, aj keď očakávaný benefit je minimálny alebo žiadny. Ďalšia z otázok je aj o tom, kde by chceli zomrieť. Následne podľa ich želaní a podľa reálnych možností je zostavený plán ďalšej starostlivosti.

Čo všetko zahŕňa práca v hospici a kedy sem vlastne človek prichádza?

Hospicová starostlivosť je špecializovaná paliatívna starostlivosť už v závere života, keď má pacient pravdepodobné očakávané prežívanie menej ako 3 až 6 mesiacov. Odhaduje sa, že asi 2/3 pacientov, ktorí sa nachádzajú v tejto fáze ochorenia, zomierajú s miernymi ťažkosťami, ktoré by mali byť zvládnuteľné všeobecnými paliatívnymi prístupmi a liečbou, ktorú by mal ovládať každý lekár, či už všeobecný alebo špecialista, ktorý sa o pacienta stará spolu so zdravotnými sestrami.

Asi 1/3 z nich má ťažko zvládnuteľné, či už bolesti alebo iné prejavy ochorenia, ktoré vyžadujú komplexnú starostlivosť špecializovaného paliatívneho tímu, ktorú vie zabezpečiť mobilný alebo lôžkový hospic. Mobilný hospic chodí k pacientovi do jeho domáceho prostredia a v lôžkovom hospici je pacient umiestnený v zariadení a stará sa o neho personál 24 hodín denne.

Práca v hospici zahŕňa medicínsku a ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú lekárom, špecialistom paliatológom a zdravotnou sestrou, ako aj psychologickú, sociálnu a duchovnú podporu, pri ktorej participujú v prípade potreby psychológ, sociálny pracovník či duchovný. Často tiež dobrovoľníci. Tím je k dispozícii v ideálnych podmienkach aj v domácom prostredí 24 hodín denne, 7 dní v týždni a je schopný predvídať a kompetentne riešiť všetky situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť. Pacientovi a rodine prináša maximálnu možnú istotu v tom, že čokoľvek sa udeje, majú sa vždy na koho obrátiť.

Je lepšie, ak človek umiera v kontrolovanom prostredí nemocnice alebo doma? Ako je to s paliatívnou starostlivosťou v domácom prostredí?