Vlákno sa rýchlo zaplnilo radami. Slovenky milujú horčicu, nenávidia múku v polievke… A hlavne, aj menej skúseným kuchárkam s radosťou prezradia svoje majstrovské tipy, aby raz aj z nich bola tá legendárna babička, ktorá poslepiačky za dve minúty pripraví tú najlepšiu bábovku na svete.
Úplne prvou radou bolo v receptoch nahradiť smotanu na varenie rovno šľahačkou. „Smotanu na varenie vlastne nepoužívam na varenie, ale do kávy,“ priznáva Slovenka.
„Presne tak. Na varenie patrí šľahačková,“ pridáva sa ďalšia. „Ale pre ľudí s ochorením tráviaceho traktu alebo snahou kontrolovať kalorický príjem je vhodnejšia tá na varenie,“ prízvukuje iná skúsená kuchárka.
Horčica ako dochucovadlo Slovenky rozdelila
Medzi stálice patrila aj horčica. Jedna lyžička vraj dokáže pozdvihnúť chuť sviečkovej, ideálne tesne pred koncom varenia. Jemný horčicový dojazd obľubuje veľa Sloveniek, hoci nie každému sedí.
Jedna z nich našla pri sviečkovej kompromis: horčicu pridáva hneď na začiatku, aby sa chuť rozvarila a len nenápadne podčiarkla omáčku. „Úplne bez horčice je to mdlé,“ tvrdí. Iná Slovenka tvrdí, že horčicu dáva prakticky do každej omáčky k mäsu, spolu s trochou kečupu. Mäso tiež ochucuje grilovacím korením a korením na divinu.
Objavila sa aj kritika online receptov, a aj tých od mediálne známych šéfkuchárov. „Keď je v recepte uvedený čas prípravy, vynásob si ho aspoň dvomi,“ reaguje Slovenka.
Iná zas odporúča známy bestseller: „Overené recepty má edícia Recepty zo života. Mám asi 16 prvých dielov – potom sa to už opakuje.“
Maslo, olej alebo masť?
Ďalšou svätou ingredienciou je maslo. Podľa Sloveniek patrí všade: do polievky po odstavení pre chuť, roztopené do kysnutého cesta (aby bolo „jemné ako pavučinka“), do palaciniek, do lievancov aj pod pečené kura – desať minút pred dopečením, aby vznikol krásny výpek. Na guláš zas masť.
Jedna žena navyše z oleja v receptoch robí prežitok: „Všade dávam maslo. A keď niekde pridávam ocot, najprv ho vyvarím v inej nádobe na polovicu – stratí sa tá hnusná kyslosť. Nič nezahusťujem múkou. Nepoužívam kečup – len čerstvé paradajky alebo pyré.“
Komunitný je odpor k múke v polievkach. Slovenky radia zahustiť polievku tým, že časť naberiete aj so zeleninou, rozmixujete a vrátite späť do hrnca. Iná pridáva zmixovaný cícer (vystríha však pred tým, aby sa cícer pridával do vývaru): „Nemusíš robiť zásmažku ani zátrepku.“
Dobrý vývar, chutná bábovka a univerzálne rady na záver
Čo sa týka vývaru, úplným začiatočníkom prízvukujú len jedno pravidlo: vývar musí „perličkovať“, nikdy nie bublať. Vďaka tomu zostane číry. A po dovarení ho vraj treba po pol hodine precediť a skladovať oddelene od zeleniny a mäsa.
Slovenky nevynechali ani pečenie: štipka instantnej kávy do kakaa v mramorovej bábovke, žiadne váženie piškótového cesta (stačí orientačne vedieť počet vajec a kopcovitých lyžíc múky a cukru), alebo vždy uprednostniť hrnčekovú piškótu.
Na záver prišla aj univerzálna poučka: variť treba z jednoduchých surovín, zo zeleniny, základných korenín a z byliniek – nie z dochucovadiel.
A jedna Slovenka diskusiu uzavrela myšlienkou, ktorá by pokojne mohla byť filozofiou celého varenia: „Posunulo ma, keď som sa prestala pýtať, ako spraviť toto jedlo. Začala som sa zaujímať o samotné suroviny – ako ich spracovať, s čím ich kombinovať, a čo to spraví s výsledkom. Potom už len variť, variť, variť. Ochutnávať, spoznávať. Skúšať nové veci – ale zostať verná chuti, ktorú milujem. Recepty sú iba inšpirácia. Všetko si prispôsobujem. Lebo chuti sa nezavďačíš. Každý je naučený na niečo iné. Treba si nájsť to svoje.“
Nahlásiť chybu v článku