Hrozí nám katastrofa: Hladina morí sa môže zdvihnúť až o 10 metrov. Viaceré časti sveta sa trvalo ocitnú pod vodou

Vedci dvíhajú varovný prst. Pretože ak sa nezmení náš prístup k životnému prostrediu, budúce generácie môžu poznať mapu sveta úplne inak, než ju poznáme dnes. Podľa novej vedeckej štúdie by totiž o 275 rokov mohli byť mestá a obce po celom svete trvalo pod vodou. 

Ako informoval Mail Online, vedci zo Sorbonnskej univerzity v Paríži nedávno v časopise Nature publikovali znepokojivú štúdiu, podľa ktorej by sa do roku 2300 mohlo zrútiť až 59 % antarktických ľadovcových šelfov, čo by spustilo dominový efekt – hladina morí by vzrástla až o desať metrov a desiatky veľkomiest po celom svete by tak trvalo zaplavilo.

Znie to síce ako scenár apokalyptického filmu, ale podľa vedcov ide o reálnu hrozbu, v prípade, že sa emisie skleníkových plynov neznížia.

Existujú dva scenáre, jeden optimistický a druhý pesimistický

Ľadové šelfy totiž fungujú ako bezpečnostný pás Antarktídy – zadržiavajú obrovské masy ľadu, ktoré by inak nekontrolovane prúdili do oceánu. Keď sa však tieto šelfy stenčujú a lámu, hladina morí sa dvíha rýchlejšie, než si uvedomujeme.

Najnovšie simulácie naznačujú dva možné scenáre. V tom optimistickom, kde ľudstvo zvládne udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C, by do konca 23. storočia skolaboval len jediný ľadový šelf. V pesimistickom prípade, ak budú emisie pokračovať v súčasnom tempe, viac ako polovica ľadovej ochrany Antarktídy sa zrúti.

V dôsledku toho by sa v Spojenom kráľovstve pod vodou ocitli časť Londýna, Hull, Glasgow, Portsmouth, Bristol, Cardiff a mnohé ďalšie. V Európe by zmizli Benátky, časť Portugalska a juh Španielska. V Ázii by boli ohrozené metropoly ako Šanghaj, Hočiminovo Mesto či Karáči. V USA by svoje domovy museli opustiť obyvatelia celého pobrežia Floridy, Texasu a Louisiany.

Situáciu je možné zvrátiť

Hoci sa rok 2300 zdá byť vzdialený, vedci upozorňujú, že prvé dôsledky začneme pociťovať už počas nasledujúcich 150 rokov. Obdobie medzi rokmi 2085 a 2170 bude zlomovým bodom, keď mnohé ľadové šelfy dosiahnu hranicu neživotaschopnosti.

Táto situácia však nie je beznádejná. Každý krok, ktorý ľudstvo urobí k zníženiu emisií, obnoviteľným zdrojom energie a udržateľnému spôsobu života, to môže zvrátiť.

Pozri aj:

Vedci zisťovali, čo sa deje po smrti: Rozprávali sa s ľuďmi, ktorí sa ocitli v…