Vedci zaznamenali na Antarktíde výrazný nárast ľadu. Hoci by sa vďaka tomu mohlo zdať, že klimatická zmena poľavuje, nové dáta ukazujú oveľa komplexnejší obraz.
Štúdia vedcov z čínskej Tongji University, publikovaná v časopise Science China Earth Sciences v marci 2024, zaznamenala nezvyčajný vývoj. Počas rokov 2021 až 2023 došlo k nárastu ľadovej hmoty v Antarktíde. Výskum vychádza z dlhodobých satelitných meraní NASA (GRACE a GRACE Follow-On), ktoré sledujú zmeny v hmotnosti ľadového štítu už od roku 2002, píše Live Science.
Ľad pribúdal, no nestačí to
Podľa vedcov počas tohto trojročného obdobia ľad na kontinente pribúdal tempom približne 119 miliárd ton ročne. Najvýraznejší nárast bol zaznamenaný na štyroch ľadovcoch vo východnej Antarktíde, ktoré prešli z dlhodobého úbytku do stavu prírastku. Tento jav však vedci považujú za dočasný. Hlavnou príčinou bola extrémne vysoká úroveň zrážok, snehu a v menšej miere aj dažďa, ktoré umožnili rýchlejší rast ľadu.
Podľa klimatológa Toma Slatera z Northumbria University, ktorý sa na štúdii nepodieľal, ide o logický dôsledok teplejšieho ovzdušia. Teplejšia atmosféra pojme viac vlhkosti, čo zvyšuje pravdepodobnosť intenzívnych snehových zrážok. Práve tie viedli k pozorovanému krátkodobému nárastu ľadu. Napriek tomu netreba mať falošný pocit nádeje.
Dáta zároveň potvrdzujú, že medzi rokmi 2002 až 2020 stratila Antarktída masívne množstvo ľadu. Straty sa navyše zrýchlili – z 81 miliárd ton ročne v prvých rokoch sledovania na až 157 miliárd ton ročne po roku 2011. Príčina? Predovšetkým zrýchlené topenie ľadovcov na okrajoch kontinentu, ktoré sa vlievajú do teplejšieho oceánu. Antarktída hrá kľúčovú úlohu v stabilite planéty. Jej ľad je najväčšou zásobárňou sladkej vody na Zemi, obsahuje až 90 % celkového objemu.
Ak sa tento ľad roztápa, prispieva k stúpaniu hladín oceánov, čo môže mať devastačné dôsledky pre pobrežné oblasti celého sveta. Vedci tak upozorňujú, že aj keď sa ľad dočasne obnovil, ide len o akýsi výkyv.
Nahlásiť chybu v článku