Skokovité zvýšenie obranných výdavkov z dvoch percent na päť percent by rozbilo rozpočet „úplne na kašu“. Absorpcia priemyslu na Slovensku a v Európe nie je dostatočne veľká, aby sme mohli tie peniaze rozumne preinvestovať.
Pred rokovaním vlády v Pečovskej Novej Vsi v okrese Sabinov to uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Slovensko bude podľa neho chcieť cieľ zvýšenia dosiahnuť za desať rokov.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní vlády uviedol, že táto téma bude „ešte predmetom politických diskusií“.
„Ak väčšina návrh schvaľuje, Slovensko ho nevie blokovať, ale my si v ňom vyberieme cestu, ktorá je ušitá na naše potreby a požiadavky,“ poznamenal Kaliňák. Poukázal pritom na rozvoj infraštruktúry. S rezortom dopravy sa chce rozprávať o tom, ako môžu v rámci obranných výdavkov posilniť rýchlostnú cestu R2 či vybudovať obchvat okolo Sliača.
Slovensko podporí zvýšenie výdavkov na obranu v rámci NATO
Krajiny môžu podľa Kaliňáka diskutovať, či sa má zvýšenie udiať o sedem či desať rokov. „Chceme byť zodpovední, že budeme pridávať tie spôsobilosti spôsobom, ktorý zodpovedá slovenskému tempu. Preferujem desať rokov,“ skonštatoval. Minister dodal, že prijatie rozhodnutia je záväzok, ktorý súvisí s tým, aký seriózny partner Slovensko bude v kolektívnej obrane.
Prezident SR Peter Pellegrini sa v pondelok (2. 6.) zúčastnil na samite lídrov Bukureštskej deviatky (B9), kde povedal, že Slovensko nemieni byť krajinou, ktorá bude brániť konsenzu v prípade zvyšovania obranných výdavkov jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie. Priblížil, že podľa návrhu by sa mali priame obranné výdavky členských štátov NATO zvýšiť z terajších dvoch percent HDP postupne na 3,5 percenta. Zároveň by bolo možné investovať ďalších 1,5 percenta do investícií takzvaného duálneho určenia.
Nahlásiť chybu v článku