Spojené štáty pripravujú novú generáciu jadrovej zbrane, ktorej ničivý potenciál vzbudzuje rešpekt aj obavy. Bomba s označením B61-13 bude podľa odborníkov zohrávať kľúčovú úlohu pri modernizácii amerického jadrového arzenálu – a do výroby pôjde ešte skôr, než sa pôvodne plánovalo.
Podľa informácií Televízie Markíza sa s výrobou začne o sedem mesiacov skôr, než sa pôvodne predpokladalo. Dôvodom je podľa vývojárov z Sandia National Laboratories (SNL) „kritická výzva a naliehavá potreba účinného odstrašujúceho prostriedku“, ktorý má zabrániť potenciálnym nepriateľom v pokuse o jadrový útok.
Gravitácia ako hlavný mechanizmus
B61-13 patrí do kategórie tzv. gravitačných bômb, ide o jednoduchý, no mimoriadne účinný typ zbrane. Po zhodení z lietadla sa neriadi žiadnym navádzacím systémom, jej dráhu určuje len gravitácia. Absencia tepelnej stopy je v takomto prípade výhodou, pretože sťažuje jej odhalenie.
Nový model má však oproti starším verziám výrazné vylepšenia, disponuje napríklad chvostovou súpravou, ktorá umožňuje lepšiu kontrolu nad dráhou letu a presnejšie zameranie cieľa.
Devastujúca sila ukrytá v kompaktnom tele
Zatiaľ čo bomba „Little Boy“, zhodená na Hirošimu, mala výbušnú silu 15 kiloton TNT, B61-13 môže dosiahnuť až 360 kiloton. To z nej robí 24-krát silnejšiu zbraň, ktorá by pri zásahu hustej mestskej oblasti spôsobila obrovské straty na životoch a infraštruktúre.
Jednou z hlavných výhod novej zbrane je možnosť upraviť výbušnú silu podľa potreby – od 10 do 360 kiloton. Vďaka tomu sa môže použiť na rôzne typy cieľov, od vojenských základní až po podzemné bunkre, bez toho, aby spôsobila nadmerné vedľajšie škody.
Smrtiaca realita jadrového úderu
Vývoj B61-13 stál približne 92 miliónov dolárov. Bomba vychádza z osvedčeného modelu B61-7, no obsahuje nové bezpečnostné prvky. Je navrhnutá tak, aby ju mohol niesť najnovší americký bombardér B-21 Raider, ktorého vývoj však zatiaľ nie je dokončený.
Ak by bola B61-13 nastavená na maximálnu silu a zhodená na obývané mesto, dôsledky by boli katastrofálne. Všetko v okruhu pol kilometra by bolo okamžite zničené a biologický materiál, vrátane ľudí, by doslova zmizol. Do jedného kilometra by prežil len málokto a aj osoby vo vzdialenosti troch kilometrov by čelili smrteľnej dávke radiácie.
Nahlásiť chybu v článku