Skanzen v Pribyline na viac ako jeden týždeň počas apríla uzavrú. V areáli Múzea liptovskej dediny budú nakrúcať niektoré zo scén výpravného historického filmu o národnom buditeľovi a kodifikátorovi spisovnej slovenčiny Ľudovítovi Štúrovi. Snímka bude pripomienkou výročia jeho úmrtia pred takmer 170 rokmi. Informovala o tom marketingová manažérka Liptovského múzea v Ružomberku Slávka Križková s tým, že skanzen bude uzatvorený od 4. do 14. apríla.
Filmári sa do Pribyliny vrátia po dvadsiatich rokoch, naposledy tam nakrúcal Juraj Jakubisko film Báthoryčka.
„V priestoroch skanzenu je naplánovaných jedenásť natáčacích dní, počas ktorých bude pre verejnosť zatvorené. Pod režisérskou taktovkou Mariany Čengel Solčanskej sa filmári v skanzene vrátia k životným udalostiam zobrazujúcim Štúrove pôsobenie a významné momenty počas revolučných rokov,“ uviedla Križková. Okrem liptovskej dediny sa vo filme ocitnú tiež exteriéry obce Liptovská Kokava a ďalšie miesta v regióne, ktoré sa vyznačujú autentickou historickou atmosférou.
Výročie úmrtia
Výročie úmrtia Štúra, ktorý zomrel ako štyridsaťročný na následky nešťastného postrelenia na poľovačke, si Slovensko pripomenie v januári 2026. Prvá etapa výpravnej historickej snímky sa nakrúcala v Pezinku, v Šali aj v Bratislave. Na filme pracuje viac ako sto ľudí a doposiaľ v ňom účinkovalo cez dvesto hercov a komparzistov.
„Štúr je mohutnou persónou našich dejín, mimoriadne charizmatická osobnosť s pevnými morálnymi zásadami. Ako romantický búrlivák obetoval osobné šťastie v mene vyššieho princípu, čo je definícia hrdinstva, ako ho chápe naša civilizácia. Náš film vyrozpráva príbeh muža, ktorý sa rozhoduje medzi láskou a sebaobetou pre národ, pre ktorý je ochotný vrhnúť sa do víru revolučných zmien, ktoré poznačia jeho samého, aj celú Európu,“ uviedla Čengel Solčanská.
V hlavných úlohách…
V postave Ľudovíta Štúra sa predstaví Lukáš Pelč, úlohu jeho osudovej lásky Adely Ostrolúcke zverili tvorcovia debutujúcej študentke herectva Ivane Kološovej. Zaujímavosťou je, že Pelč musel pred nakrúcaním schudnúť 26 kilogramov. O Štúrovom výzore sa totiž zachoval pomerne presný opis nielen od jeho priateľov, ale aj zo zatykača, ktorý v roku 1848 podpísal vládny komisár Ľudovít Beniczky, aby koloval po Uhorsku na spôsob hľadania zločincov na divokom západe.
Pre scénu, v ktorej leží Adela Ostrolúcka mŕtva v rakve vystavenej na katafalku, vyrobili filmári repliku dobovej cínovej rakvy. Herečka Ivana Kološová s mŕtvolným mejkapom v nej ležala bez prestávky dve hodiny, počas ktorých sa rakva striedavo otvárala a zatvárala.
Zasadanie dolnej komory Uhorského snemu sa nakrúcalo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave, kde sa aj skutočne v roku 1847 slávnostne otvoril posledný Uhorský stavovský snem.
Medzi komparzom sa v historických kostýmoch mihli aj viaceré známe tváre ako speváčka Zuzana Smatanová, hudobná skladateľka Ľubica Čekovská či spisovateľ Martin Kasarda.
Vznik scenára podporili Audiovizuálny fond a Literárny fond. Kľúčovú úlohu pri príprave a financovaní filmu zohrala aj verejnoprávna televízia v spolupráci s medzinárodnými koproducentmi. Film by mal mať premiéru v roku 2026 a podľa tvorcov prinesie silný umelecký aj edukatívny zážitok pre domácich aj zahraničných divákov.
Nahlásiť chybu v článku