Ani jeden z týchto fenoménov nie je vôbec príjemný a aspoň trochu sme sa ich báli hádam všetci. Avšak vedci po rokoch prichádzajú s omnoho horším zistením. Ide o úkaz, ktorý je údajne „všadeprítomný“ a jeho cyklus „nejde zastaviť“. Údajne tiež neexistuje nič, čo by odstránilo negatívny vplyv, ktorý má znepokojujúci jav na našu planétu a zdravie. Ide o kontaminovaný dážď, avšak aj vietor aj sneh, a to vo všetkých končinách sveta.
Správu priniesol portál BGR, ktorý sa odvoláva na niekoľko štúdií z posledných rokov.
Ohrozujú ľudské zdravie, dnes sú už všadeprítomné
Posledná takáto štúdia vyšla 15. decembra 2024 a skúmala vzorky na prítomnosť mikroplastov v daždi a v snehu v dvoch severočínskych mestách.
Vedci zdôraznili, že v tomto prípade atmosférický pôvod „prispieva k znečisteniu životného prostredia mikroplastmi“.
Iná štúdia z roku 2023 informuje, že mikroplasty dnes radíme medzi všadeprítomné vznikajúce kontaminanty.
„Doposiaľ sa verilo, že MP (mikroplasty) ohrozujú morské a sladkovodné prostredie, avšak nedávne štúdie odhalili ich prítomnosť v atmosfére, čím sa problematika kontaminácie MP stáva zložitejšou,“ opisujú znepokojení vedci.
Odvolávajú sa pritom na zistenia zo vzoriek z Paríža, Číny, zo Spojených štátov, avšak aj zo vzdialeného nedotknutého pohoria v Pyrenejach. Prítomnosť mikroplastov zistili aj v odľahlom snehu vo švajčiarskych Alpách či na Arktíde, či v mestskom snehu v Brémach.
Je to obrovský problém pre ľudské zdravie, pretože „odteraz môže atmosférická depozícia MP poškodzovať ľudské zdravie vdýchnutím alebo požitím a dostať sa do vodného a suchozemského prostredia prostredníctvom suchých a mokrých spádov z atmosféry“.
Žiadne miesto už nie je chránené, tento cyklus zastaviť nemôžeme
„Žiadne miesto už pred plastovým znečistením nezostáva chránené,“ informujú vedci v ďalšej štúdii z roku 2020.
„Aj tie najizolovanejšie oblasti v Spojených štátoch — národné parky a prírodné rezervácie — akumulujú mikroplastové častice, ktoré prináša vietor a dážď.“
Čísla nie sú zanedbateľné — len v tomto prípade ide o viac ako 1000 metrických ton plastových častíc ročne. V teórii to vieme prirovnať k tomu, akoby len vietor či dážď priniesol do skúmaných oblastí desiatky miliónov plastových fliaš ročne.
Portál BGR ďalej opisuje, že okrem mikroplastov je dážď vo všetkých končinách sveta kontaminovaný aj množstvom per- a polyfluóralkylových látok (PFAS), ktoré poznáme hovorovo ako „večné chemikálie“.
Podľa slov biogeochemičky Janice Brahneyovej z Utah State University, ktorá viedla štúdiu v Spojených štátoch, je tento fenomén oveľa horší, než bol niekdajší problém s kyslým dažďom.
„Bojovať s kyslým dažďom sme mohli tým, že by sme prestali vylučovať prekurzory kyslých dažďov a takým spôsobom ho zastaviť, ale cyklus mikroplastov už zastaviť nemôžeme.“
Nahlásiť chybu v článku