Grónska opozičná liberálna strana Demokrati zvíťazila v utorkových parlamentných voľbách na tomto autonómnom území Dánska, v ktorých porazila doterajšiu ľavicovú koalíciu. Hlasovanie bolo ostro sledované vzhľadom na vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý by najväčší ostrov sveta chcel pričleniť k USA. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Demokrati, ktorí podporujú pomalý prístup k získaniu nezávislosti od Dánska, dostala 29,9 percenta hlasov. Druhá skončila so ziskom 24,5 percenta ďalšia opozičná strana Naleraq, ktorá presadzuje rýchlu nezávislosť.
„Ľudia chcú zmenu… Chceme viac obchodu na financovanie nášho blahobytu,“ povedal líder strany Demokrati Jens-Frederik Nielsen. „Nechceme nezávislosť zajtra, chceme dobrý základ,“ zdôraznil pred novinármi Nielsen, ktorý teraz bude mať príležitosť vytvoriť vládnu koalíciu.
Účasť bola vysoká
Pomalšiu cestu k nezávislosti podporujú aj strany doterajšej koalície Inuit Ataqatigiit (Inuitské spoločenstvo) a Siumut (Vpred), ktoré získali spolu 36 percent hlasov. V posledných voľbách v roku 2021 mali 66,1 percenta.
Hlasy vo voľbách do 31-členného jednokomorového parlamentu (Inatsisartut) mohlo odovzdať približne 40 500 voličov, údaje o účasti zatiaľ neboli k dispozícii.
Grónsko, ktoré má len 57 000 obyvateľov, sa ocitlo v geopolitickom zápase o Arktídu, kde otepľovanie zvyšuje prístupnosť prírodných zdrojov a otvára nové dopravné trasy. V regióne zintenzívnili svoje aktivity Rusko i Čína, približuje Reuters.
Trump začal ešte pred januárovým návratom do Bieleho domu tvrdiť, že USA by mali prebrať kontrolu nad Grónskom. Ostrov je podľa neho dôležitý pre bezpečnosť USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu.
Trump pôvodne odmietol vylúčiť vojenskú silu na získanie ostrova, čo znepokojilo mnohých Grónčanov. Svoj postoj neskôr zmiernil a vyhlásil, že bude rešpektovať vôľu miestnych obyvateľov, no je pripravený investovať „miliardy dolárov“, ak sa pričlenia k Spojeným štátom.
Nároky USA na toto územie pritom odmietajú ako grónski, tak aj dánski politici, pričom podľa prieskumu verejnej mienky by za takúto zmenu bola len malá menšina obyvateľov.
Nahlásiť chybu v článku