Japonská rada organizácií obetí atómových a vodíkových bômb (Nihon Hidankjo) združujúcich ľudí, ktorí v auguste 1945 prežili jadrový útok na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, v utorok v Osle pri preberaní Nobelovej ceny za mier vyzvala štáty sveta na likvidáciu jadrových zbraní. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Jadrové tabu
Spolupredseda združenia, 92-ročný Terumi Tanaka, ktorý prežil bombardovanie Nagasaki, vo svojom príhovore na ceremónii na osloskej radnici uviedol, že „žiada vlády, aby prijali opatrenia s cieľom zbaviť svet zbraní hromadného ničenia“.
Spolu s Tanakom Nobelovu cenu za mier v Osle prevzali aj ďalší dvaja spolupredsedovia hnutia Nihon Hidankjo, ktorí prežili bombové útoky na Hirošimu a Nagasaki. Nimi vedená organizácia už roky bojuje za planétu bez jadrových zbraní. Viaceré médiá konštatovali, že trvalo 80 rokov, kým svet konečne uznal a ocenil boj tohto hnutia proti jadrovým zbraniam.
Tanaka vo svojom prejave pripomenul, že rady očitých svedkov útokov na Hirošimu a Nagasaki rednú a o desať rokov ich môže byť už len zopár, ktorí budú schopní podať svedectvo z prvej ruky. Vyjadril však nádej, že ďalšia generácia nájde spôsoby, ako stavať na snahách preživších, ako upozorňovať na riziká súvisiace s jadrovým arzenálom a rozvíjať hnutie Nihon Hidankjo.
Agentúra Reuters doplnila, že podľa Tanaku hnutie zohralo hlavnú úlohu pri tvorbe celosvetového štandardu o neprijateľnosti použitia atómovej zbrane, tzv. jadrového tabu. Tanaka však súčasne poukázal na to, že tento štandard bol oslabený. Narážal tým na vyhrážanie sa použitím jadrových zbraní počas vojny na Ukrajine i v palestínskom Pásme Gazy.
Ľudstvo môže rýchlo vymrieť
V tejto súvislosti Tanaka upozornil, že „na zemi dnes zostáva 12-tisíc jadrových hlavíc, z ktorých 4-tisíc je rozmiestnených a funkčných, pripravených na okamžité vypustenie“.
„Ľudstvo by takto mohlo vymrieť ešte skôr, ako sa prejavia ničivé účinky klimatických zmien,“ varoval ešte v pondelok v rozhovore s novinármi Tanaka, ktorého znepokojilo najmä nedávne rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uvoľniť podmienky pre použitie jadrových zbraní.
„Myslím si, že prezident Putin nerozumie tomu, čo jadrové zbrane znamenajú pre ľudí,“ podotkol Tanaka.
Prelomovú zmluvu o zákaze jadrových zbraní od roku 2017 podpísalo 122 vlád sveta, ale žiadna jadrová mocnosť.
Na udeľovanie Nobelovej ceny boli v utorok pozvaní všetci veľvyslanci so sídlom v Osle. Zo štátov vlastniacich jadrové zbrane sa zúčastnili veľvyslanci Spojených štátov, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Indie a Pakistanu. Ambasádori z Ruska, Číny, Izraela a Iránu podľa Nobelovho inštitútu chýbali.
Predseda Nobelovho výboru Jørgen Watne Frydnes tlmočil svoje znepokojenie v súvislosti s prechodom do novej, nestabilnejšej jadrovej éry a varoval, že jadrová vojna by mohla zničiť ľudskú civilizáciu.
Zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki okamžite pripravilo o život odhadom 120-tisíc ľudí a podobný počet ľudí zomrel na zranenia a následky ožiarenia v nasledujúcich rokoch.
Nobelov výbor pri oznámení mena tohtoročného laureáta upozornil, že „dnešné jadrové zbrane sú oveľa ničivejšie. Môžu zabiť milióny ľudí a mali by katastrofálny dosah aj na klímu. Jadrová vojna by mohla zničiť civilizáciu“.
Nahlásiť chybu v článku