Nástenné praveké maľby v jaskyniach, staré tisíce rokov, sú historickým pokladom a zároveň umením. Známe sú maľby v jaskyniach Lascaux či Altamíra, avšak rôzne maľby môžeme nájsť prakticky po celom svete. Jaskynné maľby v južnej Afrike vo významnej panve Karoo síce nie sú veľmi staré a ani nie sú na tú dobu fascinujúco umelecky spracované, no vedcov a paleontológov z celého sveta zaujímajú práve preto, čo zobrazujú.
Maľba prehistorického zvieraťa
Maľby vytvorili domorodci žijúci na tomto území — Sanovia, u nás známi skôr ako Krováci, a to niekedy medzi rokmi 1821 až 1835. Jedna z ilustrácií, ktorá dostala pomenovanie „panel rohatého hada“, je obzvlášť zaujímavá. Zobrazuje totiž podivné zviera, ktoré sa nezhoduje so žiadnym iným zvieraťom, aké v tom čase žilo v tejto oblasti.
Aj keď by maľba mohla vyzerať ako mrož, tak títo obyvatelia by sa s ním nemali možnosť stretnúť, takže táto hypotéza odpadá.
Podľa novej štúdie publikovanej v časopise PLOS ONE, predstavuje táto maľba zviera inšpirované fosíliou Dicynodontia. Ten žil asi pred 200 miliónmi rokov a bol to veľký bylinožravec s klami zahnutými k zemi.
Poznali ich skôr ako paleontológovia
Benoit tiež tvrdí, že aj ich kultúra a mýty hovoria o dávno vyhynutých zvieratách, ktoré kedysi tento región obývali. Vyzerá to teda tak, že Sanovia si dobre uvedomovali, že na zemi pred nimi žili dinosaury.
Ďalšou zaujímavosťou určite je, že fosílie Dicynodonta boli paleontológmi opísané až v 40. rokoch 19. storočia, a keďže maľba v jaskyni je datovaná najneskôr do roku 1835, z toho vyplýva, že Sanovia „opísali“ toto zviera skôr ako západní vedci.
Nie je to pritom doménou iba tohto regiónu. Aj domorodci v Amerike už pred kolonizáciou rôznymi spôsobmi interpretovali, že ich krajinu v minulosti obývali vyhynuté zvieratá.
Zdá sa teda, že aj paleontológia je ďalšou z vedeckých oblastí, ktoré by sme nemali u rôznych domorodých kultúr podceňovať.
Nahlásiť chybu v článku