Niektorí svetoví lídri skritizovali podmienky prímeria na Ukrajine, ktoré v piatok predostrel ruský vodca Vladimir Putin. Podľa talianskej premiérky Giorgie Meloni je to propaganda naznačujúca, že sa „Ukrajina musí stiahnuť z Ukrajiny“. Nemecký kancelár Olaf Scholz to označil za „diktátorský mier“. Britský premiér Rishi Sunak v sobotu zase obvinil šéfa Kremľa z „falošného rozprávania o svojej ochote rokovať“ a dodal, že krajiny, ktoré pomáhajú Rusku s dodávkami zbraní, „sú na zlej strane histórie“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Putin v piatok vyhlásil, že bude súhlasiť s prímerím na Ukrajine, ak sa jej sily stiahnu z jej štyroch území, o ktorých Rusko tvrdí, že ich anektovalo a čiastočne ich okupuje. Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak sa pre BBC vyjadril, že „nebude žiadny kompromis v oblasti nezávislosti, suverenity alebo územnej celistvosti“.
Ruský vodca hovoril o svojich podmienkach deň predtým, ako sa vo Švajčiarsku začal samit o mieri na Ukrajine, na ktorom zúčastnení diskutujú o základných princípoch pre ukončenie vojny. Na podujatí, ktoré je najväčšie v súvislosti s Ukrajinou od začiatku ruskej invázie, sa zúčastňujú zástupcovia viac ako 90 krajín a globálnych organizácií, Rusko a ani jeho spojenec Čína však nie. Očakávania významného pokroku sú preto pomerne nízke.
Ukrajina však samit v Bürgenstocku prezentuje ako úspech a poukazuje na jeho globálny rozsah. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je tam jednou z prítomných hláv štátov, povedal, že Ukrajina chce „dať diplomacii šancu“ a ukázať, že „spoločné úsilie“ môže zastaviť vojny. „Verím, že budeme svedkami, ako sa tu na samite tvoria dejiny. Nech je čo najskôr nastolený spravodlivý mier,“ povedal.
Jermak zase naznačil, že keď bude pripravený spoločný plán pre mierové rokovania, môžu ho predložiť Rusku. „Myslíme si, že sa to môže stať na druhom samite na úrovni lídrov,“ povedal.
Návrh deklarácie, ktorú vydajú na samite, potvrdzuje ukrajinskú teritoriálnu integritu a odmietajú akékoľvek jadrové hrozby voči krajine. Lídri v ňom tiež uvádzajú, že bezpečný tranzit komerčných lodí cez Čierné a Azovské more je kľúčový pre potravinovú bezpečnosť. Návrh vyzýva aj na ďalšiu výmenu vojnových zajatcov.
Nahlásiť chybu v článku