Február je výnimočný mesiac, keďže je nielenže najkratší, ale ako jediný má variabilnú dĺžku. K obvyklým dvadsiatim ôsmim dňom sa raz za štyri roky – v tzv. priestupnom roku – pridáva dvadsiaty deviaty. Deje sa tak v priestupných rokoch, ktorých letopočet je deliteľný štyrmi. V histórii sa však vyskytol aj 30. február, a to dokonca dvakrát.
Myšlienka pridať každý štvrtý rok deň navyše, aby sa zosúladil kalendár s reálnym obehom Zeme okolo Slnka, je stará viac než 2000 rokov. S priestupnými rokmi rátal tzv. juliánsky kalendár, ktorý zaviedol rímsky politik a vojvodca Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom s platnosťou od roku 45 pred n. l.
Ako ho upozornil grécky astronóm Sósigenes z Alexandrie, obeh Zeme okolo našej stálice netrvá presne 365 dní, ale až 365 a štvrť dňa. Po štyroch rokoch už rozdiel medzi kalendárom a realitou predstavuje jeden celý deň – a tento deň sa musí vložiť do kalendára, aby sa disproporcia vyrovnala.
Prečo február?
Prečo voľba padla práve na február? V tom čase išlo o posledný mesiac roka, ktorého začiatok sa pôvodne oslavoval 1. marca. Napokon tomu zodpovedali aj názvy mesiacov, ktoré sa zachovali dodnes – september bol v skutočnosti siedmy, október ôsmy, november deviaty a december desiaty v roku.
Kalendár však neskôr potreboval ďalšiu opravu. Takzvaný tropický rok, ktorý označuje obdobie medzi dvoma prechodmi Slnka tzv. jarným bodom (teda bodom jarnej rovnodennosti) je ešte vždy o 11 minút kratší, než 365 a štvrť dňa. V časoch pápeža Gregora XIII. (1502 – 1585) sa tak kalendár oproti skutočnému obehu Zeme líšil o celých 10 dní a najmä pre katolícku cirkev bolo napríklad problémom stanoviť termín Veľkonočnej nedele.
Systém, ktorý zaviedol Gregor XIII., vniesol do priestupných rokov výnimky: roky deliteľné stovkou (1800, 1900) priestupné nie sú. A naopak, roky deliteľné číslom 400 (napr. rok 2000), sú priestupné. Reforma vstúpila do platnosti 24. februára 1582 a kalendár v tomto roku „skočil“ zo 4. októbra rovno na 15. október, čím sa nesúlad vyrovnal. Viaceré krajiny však zmenu prijali s oneskorením a často i s nedôverou. Mnoho ľudí tvrdilo, že ich reforma pripravila o jedenásť dní života.
Hneď v roku 1582 prijali gregoriánsky kalendár najmä katolícke štáty, Španielsko, Portugalsko, Poľsko a časť Talianska. Koncom roka ho zaviedli Holanďania, ktorí sa tak pripravili o vianočné sviatky. V Česku ho presadil začiatkom roka 1584 cisár Rudolf II., v Uhorsku, teda i na území Slovenska začal platiť v roku 1587. Briti pristúpili na zmenu až v roku 1752, Rusko dokonca v roku 1918 čo vysvetľuje paradox známy z čias totality – keď komunistický režim oslavoval tzv. Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu 7. novembra (podľa juliánskeho kalendára sa konala 25. októbra). Poslední prijali kalendár Rumuni (1919) a Gréci (1923).
Švédsko pridalo v 18. storočí výnimočne aj 30. február
V histórii existuje aj dátum 30. február. Vo Švédsku, ktoré dlho odmietalo gregoriánsky kalendár a hľadalo vlastný spôsob reformy, vynechali priestupný deň v roku 1700. Po dvanástich rokoch sa však Švédi vrátili naspäť k juliánskemu kalendáru. Pre istotu v roku 1712 pridali dva priestupné dni – teda 29. aj 30. február. Nakoniec sa zmierili s gregoriánskym kalendárom rok po Angličanoch, v roku 1753.
Druhým prípadom sú potom roky 1930 a 1931 v Sovietskom zväze, kde sa komunistická moc pokúšala skonštruovať vlastný novátorský kalendár s 5-dňovým týždňom a 30-dňovými mesiacmi, avšak bez úspechu.
Zvládne byť prorokom každý? Naša redakcia predpovedala 46 vecí na rok 2025, vyše 44 % z toho správne
Nahlásiť chybu v článku