Pred 15 rokmi varoval Mohamed Nasheed, bývalý prezident Maldív, že sa ich obyvatelia môžu stať prvými environmentálnymi utečencami na svete. Súostrovie zostalo bez prísunu pitnej vody. Súčasná hlava štátu napriek tomu tvrdí, že má situáciu pod kontrolou.
Krajina je na hrane
Maldivy sú najnižšie položenou krajinou na svete. Portál Euronews upozorňuje, že toto súostrovie v Indickom oceáne stojí v prvej línii medzi obeťami klimatickej krízy. Stúpajúca hladina morí krajinu poznačuje čoraz častejšie.
Skupiny ochranárov životného prostredia dlhodobo vysielali varovné signály k vedeniu krajiny pred záplavami. Na ich stranu sa prikláňal aj vtedajší prezident Mohamed Nasheed. Chcel, aby začali šetriť na nákup pôdy v Indii, na Srí Lanke alebo v Austrálii.
Nový prezident Mohamed Muizzu plány klimatickej migrácie odmieta a tvrdí, že Maldivy sú sebestačné a dokážu sa zachrániť. Presídlenie občanov zrušil. A to aj napriek tomu, že na všetkých ostrovoch zostali bez pitnej vody. Sladkú pitnú vodu kazí soľ, ktorá do pôdy preniká.
Úrady kritizujú nezodpovedný prístup
Muizzu ignoruje zhoršujúcu sa situáciu a sľubuje, že národ spoločne zdvíhajúcu sa hladinu oceánu dokáže poraziť. Plánuje vybudovať opevnenie a vyvýšiť ostrovy a tým ochrániť obyvateľov.
„Rozhodne nepotrebujeme kupovať alebo dokonca prenajímať pôdu od akejkoľvek krajiny. Morské múry zabezpečia, že rizikové oblasti budú môcť byť zaradené do kategórie bezpečných ostrovov,“ vyhlásil.
Organizácia Human Rights Watch v nedávno vydanej správe obvinila úrady, že nedbajú na environmentálne predpisy. Rekultivácia je podľa nich správna cesta, treba k nej však pristupovať opatrne.
Kroky Maldív boli často unáhlené. „Vláda ignoruje alebo podkopáva zákony na ochranu životného prostredia. Zvyšuje tým riziko záplav a iné škody na ostrovných komunitách,“ uviedla Human Rights Watch. Ak sa však nepodarí so zdvíhajúcou sa hladinou vysporiadať, jedno z najpopulárnejších tropických súostroví zmizne. A to do roku 2050.
Nahlásiť chybu v článku