Príbeh o tajomnej bratislavskej Sodome a Gomore: Zhýralú dedinu plnú dekadencie mal podľa legendy postihnúť Boží trest

Ak si myslíte, že za tajomnými príbehami a nevyriešenými záhadami musíte chodiť do zahraničia, mýlite sa. Aj Slovensko má bohatú škálu mýtov, legiend, tajomstiev a záhad, ktoré sa tradujú dodnes. Jeden z takýchto príkladov nájdeme aj v našom hlavnom meste, konkrétne v časti Patrónka. Práve tu totiž kedysi ležala obec Sellendorf.

Podobnosť s Milojom?

Príbeh bratislavskej dedinky Sellendorf sa v niektorých bodoch podobá na ten, ktorý hovorí o inej stredovekej obci. Miloj sa nachádzal na východnom Slovensku, blízko mesta Spišská Nová Ves a legenda hovorí o tom, že dedinka sa prepadla pod zem, až do samého pekla. Prirovnávajú ju k biblickému príbehu o Sodome a Gomore, ktoré Boh zničil kvôli hriechom ich obyvateľov.

Tamojší ľudia sa totiž mali oddávať veľmi hriešnemu životu, za ktorý boli potrestaní. Zo dňa na deň sa dedina s obyvateľmi a budovami prepadla pod zem. Ostala len kostolná veža, ktorá má ľuďom pripomínať dôležitosť žitia podľa Božích zákonov. Nuž, aj obyvateľov Sellendorfu podľa všetkého opantal svetský život, blahobyt a hodnoty, ktoré nemali s Bohom nič spoločné. Poďme sa ale na tento príbeh pozrieť pekne postupne.

Sellendorf podľa viacerých zdrojov existoval medzi 13. a 15./16. storočím na území, ktoré je dnes známe ako Mlynská dolina a je súčasťou nášho hlavného mesta. Podľa historika Ivora Švihrana dedina stála v priestore medzi dnešnou Patrónkou a Vojenskou nemocnicou.

Dedinka vychýrená mlynmi

Ako uvádza portál bratislavskykraj.sk, dedina Sellendorf bola známa najmä vďaka svojim mlynom, ktorých mala údajne až deväť. Pšenicu si sem chodili mlieť ľudia zo širokého okolia vrátane samotnej Bratislavy (Prešporku) a produkt v podobe múky mal spĺňať najvyššie parametre. Jemná a kvalitná múka však nebola to jediné, čím sa Sellendorf pýšil. Mal totiž aj úrodné polia, vinohrady a podobne ako deväť mlynov, aj deväť hostincov. Okrem toho mal organizovať rôzne strelecké turnaje, ktoré lákali bohatých Bratislavčanov (resp. Prešporčanov).

Čo sa ale stalo, že ekonomicky sebestačná a bohatá dedinka zrazu doslova zmizla z povrchu zemského? Podľa legiend za to môže chamtivosť a bezbožnosť. S čoraz väčšími ziskami sa miestni obyvatelia a obchodníci stávali nenásytnými, žili, takpovediac, na vysokej nohe, na každom obchode chceli zarobiť čo najviac peňazí, ktoré neskôr bezhlavo utrácali, hýrili a údajne sa nesprávali podľa Božích zásad.