Svet je plný zvláštnych kultúr, ktorých zvyklosti vyvolávajú šok, ba dokonca občas aj hrôzu. Bizarné zvyklosti má aj kmeň Yanomami žijúci vo venezuelskej a brazílskej džungli. Medzi tie najnezvyčajnejšie patrí pojedanie popola členov kmeňa, ktorí zomreli.
V článku sa dozviete aj:
- ako sa dostal kmeň Yanomami do kontaktu s modernou civilizáciou;
- aké sú najbizarnejšie zvyklosti kmeňa;
- prečo sa členovia kmeňa správajú agresívne;
- ako je možné, že kmeň ohrozuje hladomor a čelí humanitárnej kríze.
Prvý kontakt nadviazali kresťanskí misionári
Ako informuje web World Atlas, kmeň Yanomami (známy aj ako Yanomamo) obýva vzdialené časti juhoamerickej džungle. Odhaduje sa, že v súčasnosti je súčasťou kmeňa približne 27 000 ľudí (niektoré zdroje uvádzajú 35 000), pričom kmeň Yanomami sa delí na menšie podskupiny obývajúce rôzne oblasti (každá z nich hovorí iným jazykom).
Prvé zmienky o kmeni sa objavili v roku 1759. Trvalý kontakt s vonkajším svetom nadviazali členovia kmeňa po tom, ako do oblasti začali chodiť kresťanskí misionári. Keď prvýkrát videli belochov, považovali ich za duchov, píše web Socioambiental. Žiaľ, kontakt s modernou civilizáciou kmeňu privodil mnoho nešťastia. Okrem iného aj epidémiu chorôb, s ktorými sa ich organizmus nedokázal vyrovnať, následkom čoho mnoho členov kmeňa zomrelo.
Problém predstavoval aj fakt, že po roku 1975 sa na územiach kmeňa podarilo nájsť ložiská vzácnych minerálov, čo rozpútalo niečo ako zlatú horúčku. Po roku 1980 vtrhlo na územia kmeňa vyše 40 000 ľudí za účelom ilegálnej ťažby. Kvôli zisku neváhali členov kmeňa zabíjať, o život prichádzali dokonca aj deti.
Postupne prichádzajú o domov
Podľa World Atlas sa členovia kmeňa obávali, že budú vytlačení zo svojich domovov, voči misionárom, ale aj iným ľuďom, sa preto správali agresívne a nepriateľsky. Na brazílsku a venezuelskú vládu bol vyvíjaný tlak, aby zachovala pôvodnú povahu kmeňov tým, že zabezpečí minimálnu interakciu s civilizáciou (mimochodom, v roku 1991 im vláda vyčlenila na život 30 % z území, ktoré kmeň pôvodne obýval a ktoré mu právom patrili).
Členovia kmeňa sa podľa portálu Britannica správajú agresívne nielen voči vonkajšiemu svetu, ale napádajú sa aj navzájom. Podľa antropológov sa veľká časť existencie kmeňa točí okolo vytvárania aliancií s tými, s ktorými si môžu vymieňať potraviny a ďalšie zásoby a bojovania s nepriateľmi.
Ich kultúra je však zároveň plná zvláštnych tradícií. Napríklad, celá dedina žije pod jednou strechou, ktorej sa hovorí shabono. Ako píše web Stillunfold, pochopiteľne, členovia kmeňa shabono stavajú z prírodných materiálov, ktoré sú vystavené živlom. Nový príbytok preto musia stavať každých niekoľko rokov.
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku