Vedci skúmali geológiu Zeme pod povrchom Antarktídy a vytvorili doteraz najväčšiu mapu s vysokým rozlíšením pod južnou pologuľou Zeme. Odhalili tak niečo, o čom doteraz vedci netušili. Je tým prastaré dno oceánu, ktoré sa môže ovíjať okolo jadra.
správy od nás budete mať ako prví.
Táto tenká, ale zato hustá vrstva má ležať v hĺbke asi 2 900 kilometrov, kde sa roztavené kovové jadro stretáva so skalnatým plášťom nad ním. Vedci výskum vykonávali pomocou 15 monitorovacích staníc v ľade na Antarktíde, ktoré mapovali seizmické vlny zo zemetrasení počas troch rokov, uvádza portál Science Alert.
Mapovanie pomocou vĺn
Spôsob, akým sa tieto vlny drážajú odhaľuje zloženie materiálu vo vnútri Zeme. „Seizmické výskumy, ako je aj tento náš, poskytujú zobrazenie vnútornej štruktúry a zisťujeme, že táto štruktúra je oveľa komplikovanejšia, než sme si mysleli,“ uvádza geologička Samantha Hansenová z Alabamskej univerzity.
Tiež ďalej dodáva, že po analýze tisícov seizmických záznamov na Antarktíde našli tenké anomálne zóny na rozhraní jadra a plášťa, a to všade, kde mali sondy.
Môže obaľovať celé jadro
„Hrúbka materiálu sa pohybuje vo veľkosti niekoľkých desiatok kilometrov. To znamená, že v jadre Zeme vidíme hory, na niektorých miestach až päťkrát vyššie ako Mount Everest,“ tvrdí Hansenová.
Podľa vedcov ide s najväčšou pravdepodobnosťou o oceánsku kôru pochovanú v priebehu miliónov rokov. Je zložité robiť predpoklady o typoch hornín, a preto sa vedci nebránia ani iným možným vysvetleniam. Momentálne sa ale hypotéza oceánskeho dna javí ako najreálnejšia.
Existuje tiež hypotéza, že táto starodávna oceánska kôra by mohla obaľovať celé jadro Zeme, avšak vzhľadom k tomu, že je tenká, je to ťažké tvrdiť s istotou. Na to budú potrebné ďalšie výskumy.
Presné pochopenie toho, čo máme pod nohami, je mimoriadne dôležité pre široké pole výskumov, a to od sopečnej činnosti až po zmeny magnetického poľa Zeme.
Nahlásiť chybu v článku