Od vývoja prvých fotoaparátov nájdeme v histórii niekoľko zaujímavých, prekvapivých, ale aj bizarných záberov, ktorých kontext býva často nejasný. Podobne to je aj s fotografiou z roku 1864, ktorá vznikla pred Veľkou sfingou v egyptskej Gíze. Prečo na nej pózovali japonskí samuraji?
Misia Ikeda
Zaujímavý príbeh má korene ešte v 17. storočí, kedy Japonsko začalo postupovať podľa politiky zvanej sakoku. V rámci tejto politiky sa Japonci snažili izolovať od kolonializmu, zachovať si svoje tradície a chrániť sa pred cudzincami. O príbehu informuje portál IFLScience, ktorý ďalej vysvetľuje, že tento druh izolácie sa Japonsku podarilo držať až do polovice 19. storočia, keď sa v roku 1853 k brehom Jokohamy doplavila americká vojnová flotila, požadujúca otvorenie japonských hraníc pre medzinárodný obchod.
Ťažko povedať, na základe čoho Japonci súhlasili, no už po desiatich rokoch boli vývojom situácie znepokojení. U obyvateľstva sa vytvorila miera nespokojnosti s pribúdajúcimi cudzincami a cisár tak poveril Ikedu, aby absolvoval cestu do Francúzska a požiadal o zrušenie štatútu otvoreného prístavu Jokohama. Táto cesta tak do histórie vošla ako Misia Ikeda.
Fotka vznikla počas egyptskej zastávky
Kým Ikeda so sprievodom samurajov dorazili do Európy, zastavili sa v Šanghaji, Indii a nakoniec aj v Egypte. Počas egyptskej zastávky navštívili pyramídy v Gíze, kde ich na úpätí sfingy odfotil fotograf menom Antonio Beato. Vzácna fotografia nezaujala historikov len svojou zvláštnosťou, ale aj akousi symbolikou. Delegácia samurajov vtedy ešte netušila, že ich krajina stojí na prahu historického zlomu.
V tomto kontexte je potrebné napísať, že japonská výprava úspešná nebola a Jokohama teda ostala otvoreným prístavom. Okrem toho nasledovali v ázijskej krajine aj ďalšie zásadné zmeny, ktoré sa naplno prejavili po páde feudálneho vojenského Tokugawského šogunátu. Japonsko sa otvorilo takzvanej westernizácii, s ktorou súvisela rýchla modernizácia, urbanizácia a indiustrializácia. To v konečnom dôsledku spôsobilo, že sa Japonci stali imperiálnou veľmocou, ktorá v mnohých aspektoch konkurovala, ba až prevýšila západných gigantov. Zároveň ale nestratilo svoju tvár a identitu, ktorú si úspešne stráži.
Nahlásiť chybu v článku