Mnohí sme si to podvedome mysleli: Najbohatší ľudia sú v skutočnosti menej inteligentní, ako tí s nižším platom

Ak niekto založil úspešnú firmu, je pravdepodobné, že má tiež veľké množstvo peňazí. Automaticky ho ľudia vnímajú ako autoritu, jeho názory rešpektujú a považujú ho vo všeobecnosti za inteligentného človeka. Tak to ale vôbec byť nemusí.

Vedci podľa novej štúdie publikovanej v European Sociological Review tvrdia, že to, keď sa niekto nachádza na horných pozíciách príjmového rebríčka ešte neznamená, že je aj múdrejší človek.

Top 1 % je na tom v inteligencii horšie

„Zistili sme, že vzťah medzi schopnosťami a mzdou je celkovo silný, no napriek tomu u ľudí s príjmom nad 60-tisíc ročne pozorujeme štandardnú odchýlku,“ uviedol tím vedcov z Linköpingovej univerzity vo Švédsku, Európskeho univerzitného inštitútu v Taliansku a Amsterdamskej univerzity v Holandsku a dodávajú, že 1 % najbohatších má o niečo horšie kognitívne schopnosti, ako tí, ktorí sú pod nimi, píše portál Science Alert.

Vedci vykonali štúdiu na 59 387 mužoch zo Švédska vo veku 18 až 19 rokov, ktorí vykonali odvodový pohovor v rámci absolvovania vojenskej služby. Samotná vzorka tvorí obmedzenie štúdie z hľadiska veku, pohlavia a národnosti, no aj tak ide o relatívne veľkú vzorku v rámci rôznych druhov a povolaní.

Zistenia spochybňujú štandardný model, kde úspech a vyšší plat sú podmienené vyšším intelektom a talentom. U tých najúspešnejších údaje ukazujú, že inteligencia sa nezvyšuje tak, ako úspešnosť, keď ju meriate z hľadiska zárobku.

Často je to dané šťastím či zázemím

To ale neznamená, že byť šikovný alebo usilovný nezohráva rolu v konečnom príjme. Ukazuje sa skôr, že pri najvyšších platových úrovniach do hry vstupujú iné faktory, ako je socioekonomické zázemie, kultúra, osobnostné črty a šťastie.

Podľa vedcov malé počiatočné rozdiely v úspechu medzi jednotlivcami časom prerastú do extrémnych nerovností a víťaz berie všetko.

Štúdia tiež ukazuje, že s vyšším platom sa pracovná prestíž nezvyšuje s kognitívnymi schopnosťami. V profesiách, ako sú lekári, právnici či profesori, sa zdá, že väčšia prestíž priamo nesúvisí s vyšším platom.

To všetko poukazuje na problém, že vo svete, kde ultrabohatí ľudia stále bohatnú, majú často väčší vplyv na globálnu politiku, či sociálnu alebo ekonomickú stránku krajiny. To môže predstavovať napokon problém.

Pozri aj:

45-ročný muž investuje dva milióny do omladzovania. Chce byť v kondícii 18-ročného človeka