Prednedávnom celý svet obleteli správy o to, že sa v Austrálii stratila kapsula s rádioaktívnym prvkom. Po intenzívnom hľadaní sa ju, našťastie, podarilo nájsť. V minulosti sa ale, žiaľ, odohralo viacero takýchto incidentov, pričom sa po kapsule ani nepátralo, či ľudia neboli upozornení na to, čo im hrozí. Za všetky podobné príbehy stačí spomenúť jeden, ktorý sa odohral v roku 1962 v Mexiko City.
Pri tomto znepokojivom jadrovom incidente bola rodina vystavená dlhodobému účinku rádioaktivity a čoskoro sa u nich začali prejavovať ochorenia spôsobené vystaveniu sa rádioaktívneho prvku.
Našiel rádioaktívnu kapsulu
V marci 1962 sa mexická rodina presťahovala do domu v Mexiko City, uvádza IFLScience. Po pár týždňoch 10-ročný chlapec našiel vonku zvláštny malý olovený valček – kontajner. Informácie o tom, kde ho našiel, sa líšia. Mohlo to byť smetisko, pole alebo rovno dvor domu. Chlapec urobil veľkú chybu, ktorú si v tej dobe nemohol uvedomiť. Olovený kontajner otvoril a vybral z neho rádioaktívny prvok – kobalt 60 (niektoré zdroje uvádzajú, že kobalt našiel už bez ochranného kontajnera).
Tento izotop kobaltu sa vyrába v jadrových reaktoroch. Jeho použitie je rozsiahle, napríklad v medicíne pri sterilizácii lekárskych nástrojov, ale aj pri rádioterapii. Tiež sa používa v priemysle na rôzne merania, či v potravinárstve pri sterilizácii proti škodcom.
Kým bol rádioaktívny kobalt umiestnený v kontajneri, nepredstavoval prakticky žiadne nebezpečenstvo. Chlapec ale takto nechránený rádioaktívny materiál zobral so sebou a dal si ho do vrecka nohavíc.
Sklenené poháre im sčerneli
V nich ho mal niekoľko dní, potom ho našla jeho matka a kobalt, samozrejme, bez toho, aby vedela, o čo ide, uložila do kuchynskej linky. Po pár týždňoch prišla do domu k rodine bývať matka otca rodiny. V tom čase si práve ona všimla jednu zvláštnosť — sklenené poháre v kuchynskej linke, kde bola uložená kapsula, sčerneli. Spôsobila to radiácia, no nikto z rodiny tomuto zvláštnemu javu nevenoval pozornosť.
To sa ale čoskoro zmenilo. 10-ročný chlapec dostal obrovskú dávku radiácie, keďže niekoľko dní mal kapsulu vo svojom vrecku. Matka, ktorá bola v tom čase tehotná, a ktorá strávila veľa času v kuchyni, dostala takisto veľkú dávku žiarenia a keď jej začalo byť zle, jej úlohu v domácnosti prebrala svokra, ktorá takisto dostala veľkú dávku žiarenia od častého výskytu v kuchyni.
Postupne umierali
29. apríla chlapec zomrel. To spôsobilo, že jeho dvojročná sestra, ktorá s ním trávila veľa času vonku, teda mimo zamoreného domu, odrazu začala tráviť veľa času vo vnútri. Keď za záhadných okolností zomrela 19. júla aj matka, zistilo sa, že zomrela na chorobu z ožiarenia. Čoskoro sa v dome našla kobaltová kapsula. Radiácia ale už napáchala veľké škody a 18. augusta zomrelo aj dvojročné dievčatko a 15. októbra zomrela aj matka otca.
Jediný, kto z päťčlennej rodiny prežil, bol otec, ktorý vzhľadom k povahe svojej práce nebol často doma. Aj napriek tomu dostal dávku žiarenia na úrovni 990 až 1 200 rad. Pre porovnanie, na Slovensku bežne človek absorbuje za rok dávku radiácie z prirodzeného pozadia na úrovni 2,6 mSv podľa SHMÚ. Pri mechanickom prepočte môžeme povedať, že z prirodzeného pozadia získame za rok dávku na úrovni 0,25 rad. To je skutočne malá dávka rozložená do celého roka. U opisovanej rodiny to bolo iné, keďže dostali veľké dávky žiarenia za krátky čas.
Kým otec prežil, aj keď s následkami, ostatní také šťastie nemali. 10-ročný chlapec mohol dostať dávku až do 5 200 rad, matka do 3 500 rad, 2-ročná dcéra do 3 000 rad a stará mama asi 2 870 rad.
Nahlásiť chybu v článku