IQ ľudí sa nezvyšuje už 25 rokov. Stúpa však počet ľudí s depresiou, toto sú dôvody

Za posledných 25 rokov sa IQ ľudí nezvyšuje. Pre TASR to povedal český neurológ a emeritný profesor Yalovej univerzity Martin Jan Stránský. Poukázal tiež na to, že percento ľudí s depresiou sa zdvojnásobilo, u adolescentov sa zvýšilo až o 70 percent.

“Je to jednoducho preto, že inteligencia a spokojnosť súvisia so schopnosťou riešenia problémov. Moderné technológie nás vyzývajú na to, že riešia veci za nás. A hlavne, keď sa bavíme o digitálnej technológii, sociálnych sieťach a internete, tak to vytvorí návykovú pascu,” povedal Stránsky. To podľa neho znamená, že robíme aktivity, ktoré len stimulujú náš mozog do určitej úrovne, ale nenabáda nás to skutočne premýšľať, diskutovať a riešiť veci.

Moderná technológia tu nebola pred poslednými 20 rokmi a nikomu sa nežilo horšie, tvrdí český neurológ. To, že školy žiadajú a chcú vždy nové počítače, tablety a modernú technológiu, sú podľa jeho slov komerčné záujmy, ktoré “vychádzajú z deformácie modernej spoločnosti”.

Hlúpneme z mačičiek, psíkov a škandálov

“Počítače sú dobré v tom, aby sme našli fakty a informácie, ale potom sa majú vypnúť. Nie, aby sme strávili sedem hodín denne a pozerali do obrazovky, surfovali na internete a hľadali tam mačičky a psíkov či škandály,” povedal. Podľa neho i preto hlúpneme a aj preto je u detí medzi 13 až 18 rokmi 70-percentný nárast úzkosti a depresie. Povedal, že aj preto výsledky u detí týkajúce sa všetkých štandardizovaných testov každým rokom vo všetkých európskych krajinách klesajú.

Najhoršie sú podľa Stránskeho práve sociálne siete. “Sociálne siete sú digitálny heroín,” povedal. Na Slovensku deti strávia podľa neurológa priemerne šesť hodín denne s modernými technológiami, u starších detí v rozmedzí 13 až 18 rokov je to ešte viac. “Samozrejme, večer deti na internete nezisťujú, koľko má ľudí Uruguaj, ale sledujú to, čo robí mačka suseda,” uviedol. Zároveň upriamil pozornosť aj na to, že len jedna tretina detí medzi sebou komunikuje priamo z očí do očí.

Dôsledky pandémie

Najdôležitejšie v škole nie je podľa neho to, aby sa deti až tak učili fakty a vedomosti, ale aby sa učili, ako medzi sebou vychádzať. Poukázal aj na dôsledky sociálnej izolácie, ktoré spôsobilo ochorenie COVID-19, keď boli zatvorené aj školy. Deti padli do úplne regresie nielen intelektuálnej, ale aj spoločensko-psychologickej. “Stratili schopnosť medzi sebou hovoriť a vychádzať,” uzavrel.

Pozri aj:

Dnes je Medzinárodný deň pre zdravé prsia. Tieto 2 veci môžu ženy zachrániť