Štatistiky ukazujú, že najviac sériových vrahov na svete vyčíňalo okolo roku 1980. Odvtedy ich je aktívnych menej. Odborníci vysvetľujú, čím to je. Nie, naozaj to nie je tým, že by sa sérioví vrahovia likvidovali navzájom.
Sériových vrahov ubúda
Ako informuje Florida Gulf Coast University, sériových vrahov podľa štatistík ubúda. Okolo roku 1990 profesor forenznej psychológie Michael G. Aadmodt zadal svojim študentom za úlohu vytvoriť profil sériového vraha. Ako píše portál IFL Science, mali vytvoriť časovú os vrážd, zistiť si demografické údaje, údaje o vraždách, ale aj informácie o tom, v akom prostredí vrah vyrastal.
Aj vďaka tomuto projektu vznikla jedna z najrozsiahlejších databáz o sériových vrahoch (podľa definície FBI je sériovým vrahom každý, kto počas dvoch separátnych udalostí zámerne pripraví o život najmenej dve obete). Odborníci vďaka databáze prišli na niekoľko zaujímavostí. Ukázalo sa napríklad, že najviac sériových vrahov vyčíňalo v Amerike. Z celkového množstva zaregistrovaných sériových vrahov pochádza z USA až 67 %. Od roku 1900 ich tu zabíjalo 3 613.
Na druhom mieste v rebríčku sa umiestnila Veľká Británia (167 sériových vrahov), za ňou nasleduje Japonsko (137), Južná Afrika (123), India (121) a Kanada 119). Toto sú krajiny, v ktorých bolo v skúmanom časovom období zaznamenaných viac ako 100 sériových vrahov.
Najhorší bol rok 1987
Okolo roku 1900 tvorili 11 % sériových vrahov ženy. Odvtedy však vraždiacich žien ubúda v pomere k mužom. Ak vraždili ženy, najčastejšie využívali jed a k zabíjaniu ich najčastejšie motivoval finančný zisk. Muži častejšie svoje obete škrtili alebo ich zastrelili a robili tak najmä pre potešenie. Ženy častejšie vraždili svojich rodinných príslušníkov, kým muži si vyberali najmä neznáme obete.
Databáza obsahuje aj detaily, ktoré nie sú pre slabšie povahy. Ukázalo sa napríklad, že časti tiel svojich obetí skonzumovalo 1,8 % mužských sériových vrahov a 1,3 % ženských. Nekrofília sa u mužov objavila v 3,4 % prípadov, zatiaľ čo u žien len v 0,4 % prípadov. Menej ako 1 % sériových vrahov (týka sa to mužov aj žien) pilo krv svojich obetí.
Čo sa počtu vrážd týka, vrchol zaznamenala databáza v roku 1987, kedy sérioví vrahovia pripravili o život 404 obetí. Po roku 1980 vyčíňalo v USA 150 sériových vrahov, ktorí zabili dvoch a viac ľudí, 104 pripravilo o život najmenej 3 obete. Následne však počet sériových vrahov začal klesať. Po roku 1990 bolo zaznamenaných 138 sériových vrahov s 2 obeťami na konte a 89 vrahov, ktorí zabili najmenej 3 ľudí.
Majú menej príležitostí
Medzi rokmi 2010 až 2018 bolo zaznamenaných „len“ 43 sériových vrahov, ktorí zabili aspoň 2 obete a 23 takých, ktorí zabili aspoň 3 ľudí. Odborníci si myslia, že za úbytok sériových vrahov je zodpovedných niekoľko faktorov. Jedným z dôvodov sú napríklad technológie, vďaka ktorým je polícia schopná vinníka dolapiť skôr, ako zabije viac ako 1 obeť a naplní tak definíciu sériového vraha.
Okrem toho, skúsení vrahovia, ale aj takí, ktorí práve hľadajú svoju prvú potenciálnu obeť, majú na vraždenie jednoducho menej príležitostí. Ak aj vrah niekoho zabije, podmienky na podmienečné prepustenie sú prísnejšie ako v minulosti, je teda nižšia pravdepodobnosť, že bude zabíjať opakovane, informoval tím odborníkov v roku 2020.
Štatistiky ukazujú, že v USA už pred svojou prvou vraždou strávilo istý čas za mrežami 79 % sériových vrahov. To znamená, že čím je vyšší trest a nižšia pravdepodobnosť, že sa zločinec dostane na slobodu, tým je nižšia pravdepodobnosť, že príde o život ďalší nevinný človek.
Navyše, menej ľudí na cestách stopuje a je ochotných nasadnúť do auta k neznámej osobe. Najviac obetí medzi rokmi 1980 až 2017 ubudlo práve z radov ľudí, ktorí boli ochotní nasadnúť k cudzincovi. Ubudlo však aj únosov z obchodných centier či vrážd ľudí, ktorým sa pokazilo auto a potrebovali pomoc.
Nahlásiť chybu v článku