Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok prirovnal svoje súčasné vojenské akcie k dobytiu pobrežia Baltského mora ruským cárom Petrom Veľkým počas jeho vojny proti Švédsku v 18. storočí. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
správy od nás budete mať ako prví.
Putin po návšteve výstavy v Moskve, venovanej 350. výročiu narodenia ruského cára Petra Veľkého, skupine mladých podnikateľov povedal: „Človek nadobudne dojem, že bojmi vo Švédsku si niečo uchmatol. Ale on nič neuchmatol, on si to len vzal naspäť.“
Keď Peter Veľký založil Petrohrad (po rusky Sankt Peterburg) a vyhlásil ho za hlavné mesto Ruského impéria, „žiadna krajina v Európe neuznávala toto územie za súčasť patriacu Rusku“, povedal Putin. „Každý ho pokladal za súčasť Švédska. Ale od dávnych čias tam spolu s ugrofínskymi národmi žili aj Slovania,“ dodal ruský líder.
Je našou povinnosťou si to vziať späť
„Je našou povinnosťou tiež si to vziať späť a upevniť,“ uviedol Putin, pričom evidentne narážal na inváziu Ruska na Ukrajine. „Áno, v dejinách našej krajiny boli časy, keď sme boli nútení stiahnuť sa, ale iba preto, aby sme znovu nabrali silu a posunuli sa dopredu,“ dodal Putin.
Porážka Švédska vo Veľkej severnej vojne (1700-21) urobila z Ruska vedúcu mocnosť v oblasti Baltského mora a dôležitého aktéra v európskych záležitostiach.
Avšak pri súčasných zničených vzťahoch Ruska so Západom po napadnutí Ukrajiny moskovskí predstavitelia zľahčujú sympatie Petra Veľkého voči Európe a zameriavajú sa na jeho úlohu v rozširovaní ruských území.
Vyše tri storočia po tom, čo sa Peter Veľký pokúšal priblížiť Rusko Európe, si Rusi vo štvrtok pripomínali 350. výročie narodenia tohto cára za okolností, keď je ich krajina mimoriadne izolovaná z dôvodu ukrajinského konfliktu. Peter I., nazývaný Veľký, najprv vládol ako ruský cár a potom až do svojej smrti v roku 1725 ako ruský imperátor.
Zvieratá zhoreli, ruiny lietali vzduchom. Explózia prvej sovietskej atómovky zaskočila aj Američanov
Nahlásiť chybu v článku