„Rusi majú teraz v podstate úplnú vzdušnú prevahu nad Ukrajinou,“ povedal pre agentúru AFP nemenovaný predstaviteľ pod podmienkou zachovania svojej anonymity.
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov vo štvrtok informoval, že v dôsledku zásahov ruských ozbrojených síl bolo na Ukrajine vyradených 83 pozemných objektov vojenskej infraštruktúry.
Od začiatku vojenskej operácie boli zostrelené dva ukrajinské Su-27, dva Su-24, jeden vrtuľník a štyri útočné bezpilotné lietadlá Bayraktar, dodal Konašenkov. Informoval tiež, že jednotky milícií samozvaných proruských republík v Donbase postúpili o 6-8 kilometrov vďaka palebnej podpore ruského delostrelectva a letectva.
Ukrajina utrpela vážne straty
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) informovala, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení priznal, že Ukrajina v počiatočných fázach dlho obávaného ruského útoku utrpela „vážne straty“. Podľa jeho poradcu bolo zabitých najmenej 40 ľudí.
Zelenskyj sa takto vyjadril krátko po tom, ako ruské rakety zaútočili na letecké základne a vojenskú infraštruktúru v najmenej 25 mestách. Špeciálna vojenská operácia, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin a ktorej cieľom je „demilitarizácia“ Ukrajiny, sa začala v skorých ranných hodinách, pričom výbuchy a zvuk sirén bolo počuť aj v hlavnom meste Kyjeve a na jeho letisku Boryspil. Výbuchy rakiet hlásili aj v mnohých ďalších mestách vrátane Charkova (Charkiv), Kramatorska, Dnipra, Mariupolu, Odesy a Zaporižžia.
Útok vyvolal pobúrenie a odsúdenie Západu i iných regiónov sveta, pretože vzrástli obavy z vypuknutia veľkej vojny v strede Európy. Veľvyslanci NATO uviedli, že aliancia súhlasila s posilnením svojich pozemných, námorných a vzdušných síl na svojom východnom krídle v susedstve Ukrajiny a Ruska.
Zelenskyj, ktorý telefonicky hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom, vyhlásil v krajine stanné právo, ale vyzval občanov, aby zostali pokojní. Povedal, že Moskva spustila totálny útok na Ukrajinu, pričom sa zameriava na na „našu vojenskú infraštruktúru“ a pohraničnú stráž.
Sankcie voči Rusku zváži aj Rada Európy v Štrasburgu
Rada Európy (RE) vo štvrtok oznámila, že zváži uvalenie sankcií na Rusko za jeho útok na susednú Ukrajinu. Stáli predstavitelia 47 členských štátov tejto medzivládnej organizácie so sídlom v Štrasburgu, medzi ktoré patrí Ukrajina aj Rusko, sa v piatok stretnú, aby zvážili možné prijatie opatrení voči Kremľu, uviedla Rada.
Členské krajiny budú diskutovať konkrétne o možnom pozastavení ruského členstva, priblížila RE. To by mohlo v konečnom dôsledku viesť k jeho úplnému vylúčeniu, komentuje AFP.
Rusko, ktoré je členom RE od roku 1996, už bolo v minulosti terčom sankcií tejto organizácie – po anexii Krymu v roku 2014. Ruskej delegácii v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE) bolo vtedy odobraté právo hlasovať. Rusko tieto práva opäť získalo v roku 2019.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že spúšťa rozsiahlu vojenskú operáciu na Ukrajine. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území. EÚ, USA, krajiny G7, Kanada či Švajčiarsko už v reakcii na tento útok avizovali, že na Kremeľ uvalia sankcie.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku