V samotnom srdci Eurázie je púštna krajina, dostatočne suchá na to, aby prirodzene mumifikovala ľudské pozostatky. Objav z doby bronzovej odhalil tajný pôvod ľudí, ktorí kedysi nazývali nehostinný región Tarimskej panvy svojím domovom.
Ľudia z regiónu Xiaohe, ktorý sa nachádza v čínskej oblasti Tarimskej panvy, sa zameriavali na chov dobytka a ich rozdielny vzhľad už dlho vyvolával otázky o ich pôvode. To viedlo k špekuláciám, že mohlo ísť o predkov migrantov, uvádza portál Science Alert. Výskumníci navrhli, že ich pôvod je z južného Ruska alebo od farmárov zo stredoázijských oáz s väzbami na iránsku náhornú plošinu.
Izolovaný pôvod
Nová genomická štúdia, ktorá zahŕňala analýzu najskôr objavených ľudských pozostatkov v regióne však zistila, že ľudia zo Xiaohe pochádzajú zo starej pleistocénnej populácie lovcov a zberačov, ktorí do značnej miery zmizli na konci poslednej doby ľadovej, uviedli v štúdii publikovanej v časopise Nature.
„Archeogenetici dlho hľadali holocénne staroveké severoázijské populácie, aby lepšie porozumeli genetickej histórii vnútornej Eurázie. Jednu sme našli na najneočakávanejšom mieste,“ uviedol v tlačovej správe genetik Choongwon Jeong z Národnej univerzity v Soule.
Tarimská panva nachádzajúca sa v čínskom regióne Sin-ťiang je bývalé miesto, kde sa v minulosti nachádzalo more s malými oázami a riečkami napájanými z hôr. Ľudská činnosť sa tu datuje už pred 40-tisíc rokmi a je to dlhodobo známa križovatka medzi Východom a Západom, pričom leží na známej Hodvábnej ceste.
Tajomné múmie
Od 90. rokov 20. storočia tu boli objavené stovky ľudských ostatkov, prirodzene mumifikovaných vyprahnutými studenými a slanými pôdami. Títo hnedovlasí ľudia s dlhými nosmi boli pochovávaní na cintorínoch v unikátnych rakvách pripomínajúcich prevrátené lode. Boli oblečení do plstených a vlnených odevov, mali bronzové artefakty, tiež k nim dávali dobytok, ovce, kozy, pšenicu, jačmeň, proso či syr.
Ich poľnohospodárke a zavlažovacie techniky naznačovali spojenie s púštnymi ľuďmi s väzbami na iránsku náhornú plošinu. Iní mali podozrenie, že prišli cez euroázijskú step z Ruska, podobne ako ich severní susedia z Džungarskej kotliny. Boli dokonca spojení aj jazykom, keďže budhistické texty z Tarimskej panvy obsahujú záznamy v tocharčine, dnes už vyhynutej vetve jazykov.
Multikultúrni ľudia
Avšak po analýze genómov 13 jedincov z povodia Tarim starých približne 4-tisíc rokov, spolu s piatimi džungarskými jedincami starých až 5-tisíc rokov, vedci zistili, že medzi nimi neexistuje prepojenie.
Tarimské múmie patria do izolovaného genofondu starovekého ázijského pôvodu, ktorý možno vysledovať až do ranného holocénu pred 9-tisíc rokmi, teda ešte pred vznikom farmárskych spoločenstiev z doby bronzovej. Táto skupina bývalých lovcov a zberačov bola kedysi viac rozšírená, keďže ich genetické stopy sa nachádzajú až na Sibíri.
„Napriek tomu, že boli geneticky izolovaní, národy z doby bronzovej nachádzajúce sa v Tarimskej panve boli pozoruhodne kultúrne kozmopolitné,“ vysvetľuje antropologička z Harvardskej univerzity, Christina Warinnerová.
Ľudia z Xiaohe vyzerajú ako najpriamejší predkovia ázijskej populácie. Zdá sa, že ich severní susedia z Džungarskej kotliny sú tiež zmesou tohto starovekého obyvateľstva, ako aj sibírskych migrantov.
„Takzvané západné črty Tarimských múmií sú pravdepodobne spôsobené ich spojením s pleistocénnym starovekým severoeurázijským genofondom,“ napísali vedci.
Nahlásiť chybu v článku