Fotografiu vníma ako zbraň, ktorá môže zabíjať stereotypy a otvárať ľuďom oči. Presne to dokážu Dávidove zábery, ktoré prinášajú iný pohľad na svet, než sme možno zvyknutí. Ukazuje kúty či osudy ľudí z miest alebo situácií, ku ktorým by sme sa inak možno báli čo i len priblížiť, napriek tomu sú drsnou realitou. Takémuto fotografovaniu a cestovaniu sa venuje už desať rokov.
„Je pre mňa zaujímavé vidieť, ako môže šok spôsobiť v človeku konfrontáciu a niečo zmeniť. Neplatí to ale, samozrejme, o všetkom. Keď niekomu ukážem vraždu, nezmení to svet k lepšiemu, ale aspoň ho to konfrontuje. A práve to je mojím poslaním,“ hovorí Dávid o tom, prečo si vyberá práve tieto témy.
Jeho posledný trip sa premenil na dekadenciu a masaker
Inak to nebolo ani pri Dávidovej poslednej ceste. Podarilo sa mu objektívnom zachytiť vyčíňanie gangov, ťažký život dobrovoľných záchranárov, ku ktorým sa mal možnosť pridať alebo LGBT futbalový tím. Pôvodne plánoval ísť s bratrancom do USA. Keďže sa však do Spojených štátov nesmelo kvôli situácii cestovať priamo z Európy, tak sa rozhodli stráviť najprv dva týždne v Mexiku s tým, že sa potom presunú do USA.
„Namiesto toho bratranec po desiatich dňoch odletel a ja som sa rozhodol, že chcem v Mexiku vyhľadávať kartely a nafotiť nejakú story. Strávil som na ceste celkovo 110 dní a celý trip sa stal veľkou výzvou, dekadenciou, masakrom, ale aj príležitosťou pre dobrú sebareflexiu a zváženie vlastného života,“ hovorí Dávid.
Komplikácií pribúdalo
Prvých 40 dní blúdil po Mexiku a snažil sa nájsť tému pre svoje fotografovanie. Popritom ho trápili zdravotné problémy so zubami. Podarilo sa mu dostať s kamarátom akurát k jednému gangstrovi, ktorý mal doma rukojemníkov a práve sa im chystal rezať prsty. Nič však nefotil.
Rozhodol sa presunúť ďalej. „Miesto Kalifornie som išiel z Mexika do Guatemaly a pokračoval v hľadaní gangov,“ hovorí. Trvalo však nejaký čas, kým sa mu podarilo dostať k tomu, čo chcel.
„Všetci ma prepájali na niekoho iného, novinári mi sľubovali, že mi pomôžu, potom to o niekoľko dní zrušili a poslali mi kontakt na niekoho iného, kto mi vraj môže pomôcť,“ dodáva a vraví, že takto sa to opakovalo stále dokola.
„Rozhodol som sa ich poprosiť aspoň o to, či ma môžu zaviesť na policajnú stanicu a asistovať mi,“ pokračuje v rozprávní. Tak sa mu podarilo zariadiť si, že môže ísť na zásah s policajtami a dobrovoľnými záchranármi. „Mal som možnosť vidieť rôzne prípady. Zaujali ma predovšetkým tie spojené s kriminalitou v rámci gangu a ich aktivitami,“ približuje Dávid.
Fotografické svedectvo z extrémnej situácie
Stal sa svedkom krvavej scény, pri ktorej dcéra pribehla k zastrelenej mame a zbadala ju mŕtvu. Všade naokolo bola krv. Podarilo sa mu tento okamih zachytiť aj na silnej fotografii. „Zastrelil ju člen gangu Maras za nevyriešené účty s drogami. Asi som nikdy nebol svedkom viac extrémnej a smutnej situácie. Bolo to traumatické,“ opisuje túto chvíľu.
K foteniu pristupuje s rešpektom
V tomto momente musel bojovať s etickým pohľadom na vec, ktorý môže rozdeliť ľudí do dvoch kategórií. „Som najviac rešpektujúci a ohľaduplný. Dával som si pozor, či to niekomu v zásade nevadí. Napriek tomu s tým nebude každý súhlasiť. Niektorí ľudia budú vyložene proti a budú to vnímať tak, že som niekoho nerešpektoval. Ale to je súčasťou novinárskej fotky všeobecne,“ vysvetľuje Dávid. Vie, že ide kontroverznú tému, pri ktorej si každý urobí svoj vlastný názor. „Je úplne jasné, že napríklad 50 % ľudí si povie, že ide o fotografiu novinárskeho svedectva, Druhý zas, že to nie je vhodné,“ dodal.
Dávid sa po tejto skúsenosti pýtal sám seba, či v tom chce ešte pokračovať. Pretože ak áno, aj tak neuvidí žiadnych gangstrov, čo už vlastne ani nechcel. „Boli ich plné noviny a dá sa k nim dostať aj jednoduchšie. Stačí sa dohodnúť s nejakým novinárom a za pár stoviek dolárov ich nie je problém nafotiť,“ tvrdí. On však chcel fotiť realistický a krutý dopad ich vyčíňania a následky, ktoré to so sebou nesie.
Z krajiny musel utiecť
Potom ho postihla kríza, pretože si uvedomil, že aj keď bude znova takto úspešný a podarí sa mu nájsť dobrý príbeh, uvidí iba ďalšiu smrť a stále takto dookola. Napokon ho informoval jeden miestny novinár, že o jeho aktivitách už gang Maras vie. To neveštilo nič dobré. „Musel som vypadnúť,“ hovorí Dávid.
„Odišiel dom do Salvadoru a Hondurasu, kde som už iba spoznával krajiny a pracoval na svojej knihe. Z Hondurasu ma potom nechceli pustiť do Nikaraguy, po 23 hodinách vybavovania som sa musel vrátiť na hranicu so Salvadorom, kde mi dali pečiatku a konečne som mohol utiecť z Hondurasu do Nikaraguy. Tam ma zas nechceli pustiť dnu, tak som sa musel vrátiť do toho blbého Hondurasu,“ pokračuje Dávid. Po týchto problémoch sa Dávidovi napokon podarilo odletieť do Los Angeles, kde sa venoval videodokumentácii Čechov žijúcich v LA.
Lekár mu zagratuloval k tomu, že prežil
Nepríjemné zážitky ešte Dávid nemal ani zďaleka za sebou. V San Franciscu sa mu stala nehoda, pri ktorej skoro prišiel o život. „Zastavilo sa mi srdce po predávkovaní heroínom a fentanylom. Bol to omyl, nechcel som nič také. Odviezla ma záchranka, resuscitovali ma a bol som na infúziách,“ priznáva. Keď sa prebral, doktor mu pogratuloval s tým, že to, čo sa stalo jemu, prežije iba málokto.
Paranoje aj ohrozenie ho prinútili prehodnotiť život
Napriek tomu, že sa Dávid venuje tomuto typu ciest už posledných desať rokov, stretol sa napríklad aj s tým, že niekto na neho strieľa, či sa objektami jeho fotografií stali vrahovia alebo exorcizmus, táto posledná bola pre neho najúpadkovejšia.
„Nechcem sa ľutovať, ale posledný trip naozaj nebol dobrý. V Mexiku som bola zaseknutý, pretože ma boleli zuby a to inak nemávam žiadne problémy, v Guatemale som zas bol paranoidný z toho gangu. V Salvadore a Hondurase som si užíval a keď to vyzeralo, že už je všetko v poriadku, tak sa mi zastavilo srdce,“ hovorí o zážitkoch, ktoré ovplyvnili jeho ďalšie smerovanie.
Už nechce byť ten vagabund na cestách
Svoju cestu však nevníma iba negatívne, ale snaží sa si z nej niečo odniesť. „Ohliadol som sa na svoj život a rozhodol som sa, že s cestovaním síce neprestanem, ale už nebudem ten vagabund na cestách. Moja nátura je, že ak idem na miesta, kde vás ľudia chcú iba okradnúť, tak s mojou povahou ma nechcú ani okradnúť. Chcú si so mnou užiť iba trochu zábavy. To o niečom vypovedá, by som povedal,“ dodáva a hovorí, že táto cesta bola pre neho varovaním, ktoré ho trochu upokojilo.
„Aktuálne pracujem, robím na svojich dokumentoch a chcem natáčať aj v Čechách a Európe,“ dopĺňa Dávid na záver. Svoje najextrémnejšie, najlepšie aj najhoršie zážitky zhrnul vo svojej knihe s názvom Jiná krása. Viac Dávidových fotografií a príbehov nájdete na jeho oficiálnej stránke, Instagrame alebo Facebooku. Na YouTube sa zas môžete kochať jeho vizuálne podmanivými dokumentami so zaujímavými ľuďmi a témami z najpestrejších kútov sveta.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku