Nobelovu cenu za fyziku za rok 2021 získali vedci Sjukuro Manabe, Klaus Hasselmann a Giorgio Parisi za “prelomové príspevky k pochopeniu zložitých fyzikálnych systémov”. Oznámil to v utorok výbor švédskej Kráľovskej akadémie vied.
správy od nás budete mať ako prví.
Americko-japonský vedec Manabe z Princetonskej univerzity a Nemec Hasselmann z Meteorologického inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu boli ocenení za “fyzikálny model zemskej klímy, ktorý kvantifikuje variabilnosť a spoľahlivo predvída globálne otepľovanie”.
Druhá polovica sumy 10 miliónov švédskych korún (približne milión eur), ktorá je spojená s ocenením, poputuje Talianovi Parisimu z rímskej Univerzity Sapienza za “objav súhry neusporiadanosti a fluktuácií vo fyzikálnych systémoch od atómov až po planetárnu úroveň”.
Zaoberali sa zemskou klímou aj globálnym otepľovaním
Manabeho výskum ukázal podľa Kráľovskej akadémie vied súvislosť so zvýšenou úrovňou oxidu uhličitého v atmosfére a rastom teploty na povrchu Zeme. V 60. rokoch minulého storočia bol poprednou postavou vývoja fyzikálnych modelov zemskej klímy. Zároveň sa stal prvým človekom, ktorý preskúmal vzťah medzi radiačnou bilanciou a vertikálnym transferom vzduchových más.
Približne o desať rokov neskôr vytvoril Nemec Hasselmann model, ktorý prepojil počasie a klímu, a tak pomohol nájsť odpoveď na otázku, prečo môžu byť klimatické modely spoľahlivé aj napriek premenlivosti a chaotickosti počasia. Vyvinul metódy na identifikáciu vplyvu prírodných javov a tiež ľudskej činnosti na zmenu klímy. Jeho metódy sa v súčasnosti používajú ako dôkaz, že globálny rast teplôt je dôsledkom emisií oxidu uhličitého a súvisí s ľudskou činnosťou.
Talian Paradisi približne pred 40 rokmi objavil isté pravidelné vzorce v neusporiadaných zložitých materiáloch. Jeho objavy podľa Kráľovskej akadémie vied pomáhajú pochopiť fungovanie mnohých na prvý pohľad náhodných javov a materiálov, a to nielen vo fyzike, ale napríklad aj v matematike, biológii, neurovede či strojovom učení.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku