Presne to totiž urobil v roku 1950 americký etológ menom John Calhoun, ktorý experimentu zasvätil celý svoj život. Vybudoval dokonalý svet pre myši a sledoval, čo sa bude diať, ak budú žiť v dokonalom blahobyte. Bizarné však je, nakoľko je možné výsledky jeho pozorovaní vztiahnuť aj na ľudstvo. Z toho, čo sa v myšacej utópii dialo, až mrazí o to viac, že podobný osud možno čoskoro čaká aj nás.

Vybudoval raj pre 3 000 hlodavcov

Prečo si pre svoj experiment zvolil práve myši? Lebo sa rýchlo množia, mohol teda pozorovať vývoj niekoľkých generácií naraz v relatívne krátkom časovom rozpätí. Okrem toho pozoroval potkany a myši vo voľnej prírode a zistil, že na území určitých rozmerov zvieratá udržiavali populáciu s približne konštantným počtom jedincov v rôznych skupinkách, napriek tomu, že boli schopné množiť sa a splodiť omnoho viac potomkov.

Rozhodol sa teda, že populáciu prenesie do laboratória a vytvorí pre myši ideálne podmienky, píše portál IFLScience. Vždy mali k dispozícii neobmedzený prísun vody, jedla, veterinár sa staral o to, aby boli vždy zdravé a neboli vystavené žiadnym stresorom. Vo výbehu bol priestor približne pre 3 000 myší. Bol uzavretý, myši sa teda nemohli dostať von, ale ani žiaden predátor dnu. Priestor bol rozdelený do viacerých oddelení, čo myšiam umožnilo vytvoriť sociálne skupiny.

Do výbehu umiestnil 4 páry myší, 4 samcov a 4 samice. Postupne si zapisoval zmeny v počte jedincov aj ich správanie. Zistil, že v existencii skupiny myší nastali 4 fázy. Prvou z nich bola fáza usilovania. Myši objavovali nový priestor, skúmali ho a budovali si svoje teritóriá a hniezda. Druhú fázu nazval populačnou explóziou. Myši sa množili a všimol si, že v niektorých jednotkách viac, v iných menej. V tých častiach, kde sa premnožili, začalo byť tesno a spotrebovávali viac zdrojov.

Tretia fáza bola fázou rovnováhy, keď sa počet jedincov ustálil na 2 200, napriek tomu, že vo výbehu bol priestor pre 3 000 jedincov. V tejto fáze napokon došlo ku kolapsu myšej civilizácie. Nové generácie už nemali toľko priestoru, ako tie pôvodné. Začali sa objavovať sociálne dysfunkcie. Niektoré myši boli agresívne, bojovali o pozíciu a niektoré samce boli permanentným terčom útokov.