Chcete chladnejšie mestá? Podľa vedcov stačí urobiť jednu vec s cestami a teplota pôjde dole

Keď nastane vlna horúčav, ľudia vyhľadávajú tieň, či sa snažia schladiť v klimatizovaných budovách. Mnohí sa vtedy zamýšľame, ako by sa dokázala znížiť teplota v okolí. Riešenie nám však leží pod nohami, a to doslovne. 

Zníženie teploty o 1,4 stupňa

Stačí si po pár minútach kráčania po rozpálenom asfalte uvedomiť, aké horúce sú naše podrážky. V asfalte je teplo naakumulované a to zvyšuje teplotu nielen našich topánok, ale aj okolitého vzduchu.

Výskum ukazuje, že budovanie a úprava súčasných ciest by dokázala znížiť teplotu okolia až o 1,4 stupňa Celzia. Vedci z MIT skúmali povrchy a určovali správnu rovnováhu znižovania tepla v mestách. Ako píše portál The Conversation, ideálne sú povrchy, ktoré dokážu teplo odrážať späť do atmosféry a nepohlcujú ho.

Všetky povrchy môžu v závislosti od toho, koľko tepla dostávajú a ako ho absorbujú, ovplyvňovať teplotu v mestách. Správnou voľbou sa dá docieliť ochladenie miest, s čím súvisí aj menšie používanie klimatizácie a znižovanie skleníkových plynov.

Reflexné materiály

V mestských oblastiach je v priemere asi 40 % zeme pokrytej nejakým stavebným povrchom, ktorý absorbuje slnečné žiarenie. Naakumulované teplo sa potom postupne uvoľňuje a to potom zhoršuje účinky horúčav. Všimnúť ste si to mohli aj vy. Mestá sú počas leta teplejšie ako vidiecke oblasti či predmestia.

Riešením by mohli byť reflexné materiály na chodníku, ktoré by zabránili hromadeniu tepla. Rovnaký efekt majú napríklad aj strechy natreté na bielu farbu.

Na odhad odrazivosti ciest a chodníkov vedci používajú tzv. albedo, ktoré označuje podiel svetla, ktoré povrch odrazí. Albedo bežného asfaltu je asi 0,05, čo znamená, že absorbuje až 95 % prijatého svetla.

Ak ale chodníky používajú svetlejšie prímesi, môže sa albedo aj strojnásobiť a odrážať tak podstatne viac tepla naspäť do atmosféry. Modely vedcov ukazujú, že ak by sa im podarilo zvýšiť albedo na všetkých cestách v USA, mohlo by to v konečnom dôsledku ušetriť také množstvo skleníkových plynov ročne, koľko ich vyprodukujú za rok 4 milióny automobilov.

Nie všade je to ideálne

Nie však všetky cesty či chodníky sú na to vhodné, treba preto uvažovať nad správnym umiestnením. Ak by sa totiž teplo odrážalo do budov stojacich okolo cesty, mohlo by dochádzať k ich zahrievaniu a zvýšil by sa tak dopyt po klimatizácii. Je preto dôležité uvažovať aj v tejto rovine.

Mestá by podľa vedcov mali zvážiť používanie reflexných prímesí do asfaltu, a tak postupne pri rekonštrukciách vymieňať staré povrchy s nízkym albedom za tie s vyšším. Táto stratégia by z dlhodobého hľadiska mala prínos, keďže sa predpokladá, že otepľovanie a zvyšovanie teplôt bude iba narastať.

Pozri aj:

Zverejnili rebríček európskych miest, kde je najčistejšie ovzdušie. Slovenské sa na prvých priečkach nenachádzajú