Hoci si mnohí vychutnávali slnečné a neobvykle dlhé babie leto, hubári len smutne hľadeli do prázdnych lesov. Dlho plánovaný zber zmaril nedostatok dažďa a extrémne sucho, ktoré trápi Slovensko už mesiace.
správy od nás budete mať ako prví.
Obdobie s podpriemernými zrážkami na Slovensku trvá takmer desať a pol mesiaca. Na viacerých meteorologických staniciach zaznamenali od začiatku roka menej ako polovicu obvyklého množstva zrážok. Nedostatok zrážok spolu s vysokým výparom sa prejavil aj výrazným pôdnym suchom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.

Koľko padlo zrážok v jednotlivých častiach Slovenska
Za prvých deväť mesiacov roka spadlo na najsuchších miestach Slovenska menej ako 200 milimetrov zrážok. V Hurbanove zaznamenali od januára do konca septembra 175 milimetrov. Aby tam celoročný úhrn dosiahol aspoň dlhodobý priemer, muselo by počas októbra, novembra a decembra spadnúť ďalších 395 milimetrov. „Tu je ale potrebné uvedomiť si, že z hľadiska klimatických podmienok momentálne ideme do časti roka, ktorá je prirodzene charakterizovaná nízkymi mesačnými úhrnmi zrážok,“ upozornili meteorológovia.
Od 200 do 300 milimetrov zrážok zaznamenali od januára do septembra na takmer celom západnom, juhu stredného a v južnejších oblastiach východného Slovenska. V severnej polovici krajiny išlo väčšinou o 301 až 500 milimetrov. Ani tam však nie je bilancia podľa SHMÚ priaznivá. V Oravskej Lesnej, kde spadlo 565 milimetrov, by do konca roka muselo spadnúť ďalších 619 milimetrov na dosiahnutie dlhodobého ročného priemeru.
Nedostatok zrážok sa podpísal na pôde
Nedostatok zrážok sa prejavil aj na pôdnom suchu. Na jar zasiahlo výrazné až extrémne sucho najmä severnú polovicu Slovenska, kde miestami trvalo 60 až 100 dní. V lete bolo najvýraznejšie na západnom a východnom Slovensku. Na Podunajskej a Východoslovenskej nížine pretrvávalo extrémne sucho 80 až 100 dní.

„Výrazné až extrémne sucho pretrvávalo na viacerých miestach východného Slovenska viac ako 150 dní,“ skonštatoval SHMÚ. Sucho podľa ústavu ovplyvnilo končiacu sa pestovateľskú sezónu aj začiatok novej, keď sa vysievajú a vzchádzajú oziminy. V nasledujúcich desiatich dňoch sa významnejšie zrážky neočakávajú, SHMÚ preto predpokladá ďalšie zhoršovanie pôdneho sucha.
Aké bude počasie tento týždeň
Počasie bude v prvej polovici týždňa ovplyvňovať tlaková výš, ktorá sa presunie zo západu. V utorok (13. 10.) sa denné teploty budú pohybovať od 13 do 18 stupňov Celzia. Na severe a východe sa môže ojedinele vyskytnúť dážď, vo vysokých polohách aj sneženie. V stredu (14. 10.) prejde cez strednú Európu oslabujúci okluzívny front. Oblačnosť sa začne zväčšovať najmä na západe územia, kde sa očakávajú slabé prehánky s úhrnmi v jednotkách milimetrov. Informoval o tom portál iMeteo.
Stredajšie denné teploty mierne klesnú na 11 až 17 stupňov Celzia. Nočné minimá dosiahnu štyri až mínus jeden stupeň Celzia, v údoliach až mínus päť stupňov Celzia.
Od štvrtka (15. 10.) do soboty (17. 10.) bude obloha prevažne jasná až polooblačná s dennými teplotami od 13 do 20 stupňov Celzia. Noci však zostanú chladné s teplotami od šiestich do jedného stupňa Celzia, pričom v kotlinách a údoliach bude mrznúť pri teplotách nula až mínus päť stupňov Celzia. Aj počas nedele (18. 10.) sa udrží pomerne priaznivé počasie, miestami sa však zväčší oblačnosť.
V noci a ráno sa môžu lokálne tvoriť hmly alebo nízka oblačnosť, čo môže znížiť viditeľnosť na cestách. V dôsledku rýchleho ochladzovania zemského povrchu počas jasných nocí hrozí prízemný mráz. Zvýšenú opatrnosť by preto mali zvážiť pestovatelia citlivých rastlín a tiež vodiči na ranných cestách.
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok












Nahlásiť chybu v článku