Slovenská republika tak, ako minulý rok, pripraví balík pomoci pre Ukrajinu, aby zvládla ťažkú nadchádzajúcu zimu. Po prvom dni zasadnutia Rady Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu to v pondelok povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok. Pripomenul, že SR neposiela Ukrajine zbrane a iné smrtiace vybavenie, ale zameriava sa na humanitárnu pomoc. Informuje o tom TASR.
správy od nás budete mať ako prví.
Rusko od konca septembra zintenzívnilo bombardovanie Ukrajiny, ktorého cieľom je predovšetkým jej energetická infraštruktúra. Agentúra AFP to označuje za jeho zámernú taktiku pred nadchádzajúcim zimným obdobím. Ukrajina v tejto súvislosti upozornila, že Rusko si nahromadilo značný počet balistických rakiet.
Slovensko podporuje energetické prímerie
Eštok uviedol, že téma rusko-ukrajinskej vojny dominovala zasadnutiu v Luxemburgu, na ktorom sa zúčastnil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a informoval svojich európskych partnerov o najnovšom vývoji.
Štátny tajomník povedal, že SR podporuje energetické prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré v nedeľu (11. 10.) oznámil americký prezident Donald Trump, avšak od začiatku vyzýva, aby EÚ prichádzala s vlastnými mierovými iniciatívami v prípade vojny na Ukrajine.

„Nemôžeme byť len svedkom toho, aké iniciatívy prichádzajú napríklad zo strany Spojených štátov,“ uviedol s tým, že EÚ musí byť sama aktívna a nesmie sa obmedzovať len na sankcie.
Neplánujú posielať zbrane
Eštok sa so Sybihom stretol aj bilaterálne, pričom hlavnou témou bola príprava v poradí štvrtého spoločného rokovania vlád SR a Ukrajiny. To by sa podľa neho malo zamerať na revíziu dosiaľ dohodnutých projektov.
„Slovensko neposiela smrtiace vybavenie na Ukrajinu – zbrane. Orientujeme sa na humanitárne aspekty spolupráce, na nesmrteľnú techniku – odmínovacie zariadenia, pomoc v oblasti infraštruktúry a energetiky. Samozrejme, tak ako aj minulý rok, určite pripravíme balík pomoci, ktorý bude zameraný na prekonanie ťažkého krízového zimného obdobia,“ povedal Eštok.
V súvislosti s konfliktom na Blízkom východe vyjadril solidaritu Saudskej Arábii, ktorá je cieľom útokov jemenských povstalcov. Eštok označil tamojšiu situáciu za krízovú, podľa neho má priamy dosah aj na Slovensko a je tiež dôvodom vysokých cien pohonných látok.
Zasadnutie ministrov a štátnych tajomníkov členských krajín EÚ pokračuje v utorok (13. 10.) diskusiou o budúcom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Podľa Eštoka sa bude rokovať o novom návrhu írskeho predsedníctva, ktorý počíta so znížením výdavkov o približne 159 miliárd eur oproti pôvodným plánom Európskej komisie.
Energetické prímerie zatiaľ neplatí
Rusko podniklo len počas pondelka útoky na šesť objektov energetickej infraštruktúry na Ukrajine, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho sa ukazuje, že Moskva nie je ochotná pristúpiť na energetické prímerie oznámené americkým prezidentom Donaldom Trumpom. V tejto súvislosti uvítal, že EÚ rozšírením sankčného zoznamu pokračuje v tlaku na Rusko. Informuje o tom TASR.
„Presne toto sa stane, keď sa Rusku črtá možnosť získať viac peňazí pre svoju vojnovú mašinériu,“ napísal Zelenskyj na X s odkazom na dohodu medzi Ruskom a USA o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh, ktorú v piatok oznámil Trump. Ten Zelenského cez víkend kritizoval za ukrajinské útoky na ruské rafinérie a vyzval na ich zastavenie.

Prezident USA v nedeľu oznámil, že medzi Ukrajinou a Ruskom začína okamžite platiť energetické prímerie. Rusko však podľa Zelenského napriek tomu v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračovalo, zatiaľ čo Kyjev sa ich zdržal. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že k prímeriu zatiaľ nemá čo povedať.
„Je čoraz jasnejšie, že Rusko nie je ochotné prijať energetické prímerie navrhnuté Spojenými štátmi a chce pokračovať vo svojich teroristických vzdušných útokoch proti nášmu obyvateľstvu a našim komunitám. Len dnes (v pondelok) Rusi zaútočili na šesť energetických zariadení na Ukrajine,“ napísal Zelenskyj na X s tým, že po celej krajine pri útokoch utrpelo zranenia 33 ľudí.
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok












Nahlásiť chybu v článku