Charles Darwin bol skutočne revolučným vedcom. V polovici 19. storočia, keď zbieral informácie a dôkazy pre svoju teóriu o vzniku druhov, si všimol, že napríklad chvosty pávích samcov či rohy jeleňov sú oveľa väčšie ako u samíc.
Sexuálny výber
Na základe toho sformuloval sekundárnu teóriou: sexuálny výber znakov, ktoré zvyšujú šancu zvieraťa na zabezpečenie partnera a následnú reprodukciu. Starostlivo rozlišoval medzi „zbraňami“, ako sú rohy, tesáky, ostrohy, ktoré sa používajú pri súbojoch a ornamentmi, ktoré sú skôr zamerané na očarenie opačného pohlavia, píše portál The Conversation.
Darwin si myslel, že toto je možné vysvetliť nerovnomerným pomerom medzi pohlaviami a teda, ak je v populácii viac samcov ako samíc (môže to fungovať aj naopak). Vychádzal z toho, že samec, ktorý má k dispozícii menší počet samíc a vyššiu konkurenciu, sa bude musieť viac snažiť, aby si zabezpečil samicu a to vedie k súťaži.
Darwin to pochopil zle
Vedci v novej štúdii publikovanej v časopise Evolution potvrdili súvislosť medzi sexuálnym výberom a pomermi pohlavia, ako to tušil aj Darwin. Ich objavy ale naznačujú, že Darwin to pochopil zle. Zistili, že sexuálna selekcia sa najvýraznejšie neprejavuje vtedy, keď sú potenciálni partneri vzácni, ale naopak, keď je ich dostatok.
Znamená to opätovné preskúmanie súčasných selekčných tendencii v populácii zvierat, ktoré sa vyznačujú nerovnomerným pomerom medzi pohlaviami. U mnohých druhov, čo si všimol aj Darwin, počet dospelých samíc prevyšuje počet samcov. To platí aj u ľudí.
Naproti tomu, u vtákov to býva naopak a existuje viac samcov ako samíc.
Prečo je to tak?
Niektoré nerovnomerné pomery pohlaví sa dajú čiastočne vysvetliť rozdielmi v dĺžke ich životov. To je koniec-koncov viditeľné aj u ľudí, keďže ženy sa štatisticky dožívajú vyššieho veku.
Pri niektorých druhoch je tento rozdiel v dĺžke života mimoriadne výrazný. Napríklad samice afrických levov či samice kosatiek majú štatisticky až o 50 % dlhší život ako samci.
Opačný trend ako si myslel Darwin
Napriek vedomostiam o nerovnomernosti pohlaví sa vedci tejto téme veľmi nevenujú. Nová štúdia sa tak snaží tento problém rozlúsknuť a spojiť dva prvky evolučnej teórie. Skúmali veľkosť samíc a samcov a všímali si, že u rôznych druhov sú samci väčší ako samice. Niekedy to však neplatí, napríklad u niektorých vtákov.
Vedci tvrdia, že sexuálny výber niekedy naozaj môže spôsobovať dimorfizmus. Byť väčší znamená byť silnejší a to znamená väčšiu pravdepodobnosť poraziť súpera. Pri analýze 462 rôznych druhov plazov, cicavcov a vtákov vedci našli úzku súvislosť medzi dimorfizmom a pomermi pohlaví, čo potvrdzuje Darwinove dohady.
Tento trend bol však opačný ako ten, ktorý predpovedal Darwin. Ukázalo sa, že najintenzívnejší sexuálny výber indikovaný väčšími samcami sa vyskytol u druhov, kde bol na výber veľký počet samíc, než aby ich bol nedostatok, ako naznačoval Darwin.
To v žiadnom prípade neneguje Darwinovu teóriu prirodzeného či sexuálneho výberu. Zistenia vedcov ale ukazujú, že existuje odlišný mechanizmus ako ten, ktorý predpokladal Darwin.
Nahlásiť chybu v článku