Asahara Šókó, pravým menom Macumoto Čizuo, viedol jednu z najhorších japonských siekt. Jeho učenie nútilo mnohých k činom, pri ktorých sa ľuďom obracia žalúdok. Keď začínal ako zakladateľ jogínskej skupiny Óm šinsen no kai, málokto by mohol predpokladať, ako zle sa to celé skončí.
Asahara Šókó sa narodil v roku 1955 do obrovskej a chudobnej rodiny. Od detstva trpel očnými zákalmi, ktoré ho neskôr pripravili o zrak v jednom oku, a takmer úplne nevidel ani na druhé. Počas svojich školských rokov zvykol terorizovať spolužiakov, kradnúť im peniaze a šikanovať ich. Po ukončení štúdia začal venovať všetok svoj čas akupunktúre a tradičnej čínskej medicíne, ktorou sa v Ázii liečila mimo iného aj slepota. Postupne sa začal venovať mnohým ázijským náboženstvám, čo ho napokon viedlo až k založeniu vlastnej skupiny.
Jogínska skupina Óm šinsen no kai
Sekta mala najprv nenápadný začiatok. Asahara, vtedy ešte pod svojím rodným menom, zakladá jogínsku a meditačnú skupinu, ktorá sa stretávala v jeho garzónke, nachádzajúcej sa v jednej z najrušnejších tokijských štvrtí Šibuji. Skupina bola pri vzniku malá, ale pod Asaharovým vedením rýchlo nabrala popularitu a zväčšila sa. Do svojej výučby postupne dopĺňal prvky kresťanstva, ezoterického buddhizmu a iných náboženstiev.
V roku 1987 Asahara mení svoje rodné meno Macumoto Čizuo na meno Asahara Šókó, pod ktorým ho všetci poznali. S tým mení aj meno skupiny, ktorú nazval Óm šinrikjó. Sekta bola známa pod týmto názvom až do roku 2000 (niektoré zdroje hovoria o roku 2007). Napokon v roku 1989 vláda v Tokiu schvaľuje zaradenie tejto skupiny do náboženských spoločností.
Buddhizmus, kresťanstvo i nostradamovské texty
Doktrínou sekty je spojenie niekoľkých prvkov buddhizmu, hinduizmu a kresťanstva. Spolu s tým Asahara zapojil do programu svoje idosynkratické interpetovanie jógy a nostradamovské texty. Počas fungovania sekty vydal v 90. rokoch niekoľko kníh, ktoré mali presvedčiť o jeho neomylnosti a dokonalosti. Česká japonologička Ivona Barešová, ktorá vyučuje na katedre ázijských štúdií, upozorňuje na knihu z roku 1992. V nej Asahara sám seba nazval Kristom, baránkom božím, ktorý má na seba zobrať hriechy sveta. Tvrdil, že má zázračné schopnosti, ktorými dokáže svojim nasledovníkom darovať duchovnú silu a odobrať hriechy a zlú karmu.
V Asaharovom učení jasne vidíme podpis, ktorý pri svojej činnosti sprevádzal sektu. Mimo jeho konšpiračných tendencií, hlavne jeho prorokovanie nadchádzajúcej apokalypsy, z ktorej je možné sa zachrániť len jedným spôsobom. Tým malo byť spasenie cez Óm: cieľom spasenia bolo prežiť koniec sveta. Aj cez svoje učenie na psychologickom rozbore odborníci neurčili Asaharu ako psychicky nepríčetného a činy, ktoré napáchal, usúdili ako činy pri plnom vedomí.
Prvé útoky, vražda sudcu i prepisovanie celých majetkov na sektu
V roku 1995 o sebe skupina tvrdila, že má 10-tisíc členov v Japonsku a ďalších 40-tisíc za hranicami. Praktiky tejto skupiny boli častokrát veľmi pochybné.
Asahara tvrdil, že naše ľudstvo skončí a ušetrená bude len elitná skupina, ktorá sa k nemu pridá. Jeho poslaním bolo nielen šíriť slovo spásy, ale aj prežiť koniec sveta. Zánik našeho sveta predpovedal na rok 1997. Kaplan študujúci jeho knihu Zjavenie tiež poznamenal, že Asahara na svojich prednáškach z tejto knihy označil USA ako „The Beast“ – monštrum, a predpovedal že zaútočia na Japonsko. Väčšina jeho nasledovníkov bola skalopevne presvedčená o týchto tvrdeniach, a mnoho z nich podľa docentky Barešovej prepisovalo celé svoje majetky na sektu, aby im to pomohlo spasiť sa. To bol dôvod, prečo bola skupina veľmi bohatá a mohla tak šíriť svoje presvedčenie ešte viac.
V tomto období sa tiež skupina začala radikalizovať a postupne sa z mierne pochybne pôsobiaceho kultu stal vraždiaci gang. Ich prvým vážnym zločinom bolo zabitie sudcu Sakamota a celej jeho rodiny v roku 1989. Sudca bol významným aspektom v procese hromadných žalôb proti sekte a z jeho smrti obvinili členov až 6 rokov potom, čo sa vražda stala.
Útok sarínom na metro v Tokiu pripravil o život 13 ľudí
Asaharove učenie bolo deštrukčné a prinieslo mnoho nešťastia a zúfalstva do sŕd Japoncov i celého sveta. Jeho najhorším činom bol nepochybne sarínový útok na metro v Tokiu v roku 1995.
Počas rušného marcového rána v roku 1995 skupina piatich členov sekty pod Asaharovým vedením vstupuje do podzemia v tokijskom metre, kde následne vyťahuje plastové vrecúška zabalené v novinách. Vrecúška skrývajú 900 mililitrov sarínového plynu. Sarín patrí medzi najtoxickejšie bojové látky, o ktorom od jeho vzniku prebieha diskusia o zaradení medzi chemické zbrane. Po priamom vdýchnutí nastávajú záchvaty kŕčov, veľmi silná bolesť, paralýza vitálnych centier a napokon zástava srdca, ktorá prichádza do 15 minút pri silnej otrave.
V piatich rôznych súpravách metra prepichnú hranou dáždnika vrecúška a utekajú z metra do pristavených áut, kým plyn zabije 13 ľudí a vážne ublíži viac ako 6-tisíc ľuďom, ktorí ráno cestovali do práce a školy. Medzi nimi sú deti, dôchodcovia i pracovníci metra, ktorí sa snažia všetkými silami pomôcť každému, koho útok zasiahol. Niekoľko vrecúšok vykopávajú z dverí po núdzovom zastavení, cez to všetko je ale takmer nemožné zastaviť následky, ktoré ľudia po zásahu majú.
Po útoku sa sekta zmedializovala a stala sa celosvetovo známou. Dodnes je najväčšou japonskou tragédiou podobného typu. Mnoho teórií hovorí o tomto kroku ako o snahe Asahary dostať sa do povedomia medzinárodne a zvýšiť počet jeho nasledovníkov. Útok mal byť pravdepodobne jedným z jeho mnohých poukázaní na apokalypsu, ktorá má nastať. Podobný útok spôsobili v prefektúre Nagano rok pred útokom v Tokiu, kde sa počet obetí vyšplhal na číslo 8 s počtom zranených približne 500. Útok taktiež spôsobili sarínom.
Asaharu a ďalších 189 členov odsudzujú, 13 z nich dostalo rozsudok smrti
Prokuratúra tvrdí, že Asaharu informoval člen sekty pracujúci pre vládu o plánovaných raziách, ktoré sa chystali policajti vykonať kvôli aktivite sekty. Útok v centre Tokia mal odvrátiť pozornosť od skupiny, hoci sa stal presný opak. Útok sa tak otočil proti Asaharovi a polícia začala niekoľko nárazových razií na kamenné centrá sekty.
Behom nasledujúceho týždňa prvýkrát štát odhalil hĺbku Asaharových aktivít. V centre kultu v Kamikuišiki (hora Fudži) objavila polícia výbušniny, chemické zbrane, dokonca aj ruský vrtuľník Mil Mi-17. Niektoré zdroje uvádzali nález chemických zbraní ako antrax či ampulky s Ebolou, ale tieto tvrdenia boli podľa oficiálnych zdrojov veľmi prehnané. Zásoby sarínu v sekte by postačili na ukončenie života zhruba 4 miliónov ľudí. Polícia takisto objavila laboratóriá, v ktorých sa vyrábali drogy ako LSD, metamfetamín či surová forma séra pravdy, trezor obsahujúci milióny amerických dolárov, zlata a cely, v ktorej bolo zavretých niekoľko väzňov. Asahara na obvinenia tvrdil, že chémiu používali na hnojenie.
Počas nasledujúcich týždňov zatkli viac ako 150 členov kultu za nespočet rôznych obvinení. Počas procesov došlo k niekoľkým ďalším útokom, ako napríklad pokus o vraždu šéfa Národnej policajnej agentúry, ktorého štyrikrát postrelili pred vlastným domom. Vedúci ministerstva vedy Aum, Hideo Murai, bol ako ďalší dobodaný na smrť pred zhruba 100 reportérmi a kamerami. 5. mája objavili na toaletách v Tokiu (rušná štvrť Šindžuku) horiaci papierový sáčok obsahujúci kyanovodík, ktorý mohol bez uhasenia uvoľniť dostatok plynu, aby zabil cez 10-tisíc okoloidúcich. 4. júla objavili ešte niekoľko ďalších nedetonovaných kyanovidových zariadení.
Asaharu nakoniec 16. mája zatkli a zavreli do budovy zvanej „6. Satan“ v Kamuišiki. Ten istý deň dostal tokijský guvernér zásielkovú bombu do svojej kancelárie, kde vybuchla a odsekla prsty jeho sekretárke.
Počas súdneho procesu pôvodne obvinili Asaharu z 23 vrážd a 16 trestných činov. Proces médiá nazvali súdom storočia, Asahara bol nakoniec v roku 2004 usvedčený ako vinný z vykonštruovania útokov a odsúdený na smrť. Obžalobu sa pokúsil neúspešne odvolať, o jej neplatnosti sa rozhodlo v roku 2006. Ďalšiu radu 13 vyšších členov sekty takisto usvedčili a udelili im trest smrti. Odsúdených na doživotie, smrť a iné tresty bolo dokopy 189 členov sekty.
Doteraz nie je známe, prečo Asahara inicioval všetky útoky. Mnohé teórie sa snažia prísť na dôvod, no nedá sa určiť, ako veľmi relevantné sú. Samotný Asahara v reakcii na útok v metre reagoval, že o útokoch nemal ani tušenia. Po zatknutí Asahara opustil post vodcu organizácie a prestal komunikovať s členmi, právnikmi aj rodinou.
Japonsko je dnes pri nových náboženstvách opatrné
Skupina funguje dodnes pod novým menom (Aleph) a má zhruba 1 300 členov. Údajne dodnes oslavujú Asaharove narodeniny, jeho osobu, vyvesujú si jeho fotografie a riadia sa jeho náukou.
V roku 2008 sa v Japonsku ustanovil zákon na pomoc obetiam útoku sarínom. Docentka Barešová poukázala na to, že útok bol veľmi dôležitým medzníkom pre spoločnosť v Japonsku ako taký a vláda si od neho dáva oveľa väčší pozor na nové sekty a náboženské skupiny. Nové náboženstvá dnes nepoužívajú masívne kampane, sú cenzúrované a nevysielané médiami, ktoré o nich prestali vysielať toľko správ, ako v minulosti. Vláda sa tiež snaží upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré hrozí ľudom pri nových náboženstvách. Upozorňujú na to, aby si ľudia dávali pozor na pochybné taktiky, ako je napríklad vymývanie mozgu a v médiách podporujú tradíciu, tradičnú kultúru, pokoj, harmóniu a zdravo fungujúcu spoločnosť.
Japonsko tiež prostredníctvom internetu propaguje informácie o náboženstvách, spostredkováva služby, zoznam skupín, vysvetľuje ich doktríny a obrady či predstavuje ich publikácie. Média sú dnes často využívané inštitucializovanými náboženstvami pre masovú komunikáciu – a to napríklad formou ponúknutia online účasti na náboženských praktikách, motlitbách či meditáciách.
Na pozore sa musia mať aj turisti
Problém s kultami a sektami sa týka celého sveta, ale v oblasti Ázie býva mierne častejší. To je presne dôvodom, prečo sa vláda snaží podporiť triezve premýšľanie ľudí a podporiť ich vo výbere náboženstva, ktoré nebude ohrozujúce pre nich a ich rodiny. Na pozore sa musia mať vo veľkých mestách aj turisti, nakoľko Kórea a Japonsko majú veľký problém práve so sektami, ktoré na tieto skupiny čakajú a chcú ich nahnať k sebe. Problém dnes majú hlavne mladí ľudia, ktorí sú pre kulty cieľovou skupinou. Pokiaľ vám bude na dovolenke v Ázii ponúkať priateľsky vyzerajúci cudzinec v metre letáčik, takmer isto ide o sektu.
Ďalšou technikou je oslovenie človeka na ulici. Tieto osoby pôsobia naoko priateľsky, pýtajú sa vás na bežné témy, ponúknú vám kontakt a potom dlhšiu dobu komunikujú cez sociálne siete. Potom, čo si získajú vašu dôveru, vás pozvú k sebe domov na film, stretnutie s priateľmi či posedenie v bare. Hoci pri týchto typoch stále môže ísť jednoducho o normálneho človeka, ktorý si chce len nájsť nového kamaráta, malý radar si pri týchto situáciach treba ponechať stále a byť radšej obozretný. Taktiky kultov sú častokrát nenápadné a získavajú ľudí postupne.
Zdroje: doc. Mgr. Ivona Barešová, Ph.D. (Katedra ázijských štúdií na Univerzite Palackého), SCMP, Global Times, The Japan Times, The Guardian, Wikipedia,
Nahlásiť chybu v článku