Kvôli koronavírusu sa zabúda na ďalšiu pandémiu, ktorá tu je. Ročné zabíja 700-tisíc ľudí

Momentálne sa zdravotníci po celom svete snažia bojovať s pandémiou nového koronavírusu, pričom nie vždy im to ide tak, ako by chceli. Odhliadnuc od toho, odborníci tvrdia, že je potrebné sa zaoberať aj inou globálnou pandémiou, s ktorou boj môže byť ešte náročnejší. 

Ide o baktérie, ktoré sú rezistentné voči antibiotikám. Tým sa nedostáva toľko pozornosti ako napríklad ochoreniu COVID-19, pretože choroby, ktoré spôsobujú, sa šíria pomaly a rovnomerne, čo je v kontraste s novým koronavírusom, informuje portál Business Insider.

Do roku 2050 až 10 miliónov obetí

Podľa odborníkov však tieto baktérie môžu byť hrozbou ako COVID-19. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa až tri milióny Američanov ročne nakazia infekciou, proti ktorej neúčinkujú antibiotiká, pritom z nich približne 35-tisíc ľudí zomrie.

Pri celosvetovom meradle ročne podľahne takýmto baktériám podľa Svetovej zdravotníckej organizácie približne 700-tisíc ľudí, pričom tempo je vzostupné. Ak bude tento trend pokračovať, v roku 2050 by mohlo na takúto infekciu zomrieť až 10 miliónov ľudí, píše Svetová zdravotnícka organizácia.

Dôvodom vzniku týchto baktérii je nadmerné užívanie a predpisovanie antibiotík, a to nielen u ľudí, ale aj u hospodárskych zvierat. V dôsledku toho sa liečba mnohých druhov bakteriálnych infekcií, vrátane kmeňov kvapavky, tuberkulózy a salmonely stala mimoriadne obtiažnou a niekedy dokonca nemožnou. Je to preto, lebo nepatrná časť baktérií, ktoré prežijú tieto antibiotiká sa vyvíjajú a množia, pričom si vytvárajú rezistenciu.

„Je čoraz pravdepodobnejšie, že táto bakteriálna infekcia bude veľmi ťažko liečiteľná, ba až neliečiteľná. A to je zlé. Neliečiteľné bakteriálne infekcie spôsobujú veľké škody,“ povedala Sarah Fortunová, profesorka imunológie a infekčných chorôb na Harvardovej univerzite.

Nie sú financie

Steffanie Strathdee, profesorka medicíny na Kalifornskej univerzite v San Diegu uviedla, že o hrozbe sa veľa nehovorí. „Na rozdiel od COVID-19, ktorý sa objavil náhle, kríza s odolnými baktériami je už tu. Je to takisto pandémia, ktorá sa počas sústredenia na COVID-19 iba zhoršuje,“ uviedla.

Aj Svetová zdravotnícka organizácia vyzvala na opatrnejšie nakladanie s antibiotikami medzi pacientmi s COVID-19, u ktorých nemá žiadny význam ich užívať. Napriek tomu až 72 % pacientov dostalo antiobiotiká.

Jednoduchá infekcia môže byť smrteľná

Rezistentné baktérie môžu spôsobiť, že boj s bežnými infekciami môže byť mimoriadne obtiažný. Napríklad E. Coli ročne spôsobuje milióny infekcii močových ciest. „Môžete ísť za lekárom s tým, že máte infekciu močového mechúra, avšak zomriete, lebo dostanete infekciu celého organizmu, keďže baktérie nebude možné zabiť,“ uviedol Lance Price, riaditeľ Akčného centra pre antibiotickú rezistenciu na Univerzite Georga Washingtona.

Vývoj nových antibiotík

Aj preto vznikajú stále nové generácie antibiotík, ktoré dokážu s infekciami bojovať. Avšak ich vývoj a zaradenie do používania trvá desaťročia a je teda oveľa pomalší ako rozvoj rezistentných baktérii. Navyše, mnohé spoločnosti od výskumu nových antibiotík ustupujú, keďže v nich nevidia veľký zisk. Jednou z možností je tak podpora vlád vo vývoji nových antiobiotík.

Ďalšou z možností je tiež výskum vírusov, ktoré sú pre človeka neškodné, no dokážu efektívne zabíjať a napádať konkrétne baktérie.

Pozri aj:

Bývalý inžinier z NASA na jednoduchom pokuse ukazuje, ako rýchlo sa medzi ľuďmi šíria baktérie