Pod topenie ľadovca v Grónsku sa vlani nepodpísali len vysoké teploty, kľúčovú rolu pri tom zohrala aj jasná, bezoblačná obloha. V dôsledku rekordného počtu bezoblačných dní na povrch ľadovca dopadlo viac slnečného svetla a zároveň tiež menej snežilo.
Grónsky ľadovec vlani stratil odhadom 600 miliárd ton ľadu, čo viedlo ku globálnemu zvýšeniu morských hladín o 2,2 milimetra, uvádza spravodajský portál BBC.
Na vplyv zmien atmosférického prúdenia na topenie ľadovca upozorňuje nová štúdia publikovaná v odbornom časopise The Cryosphere, ktorú viedol Marco Tedesco z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Vedci v rámci nej zistili, že v Grónsku panovalo po rekordne dlhý čas vysokotlakové počasie.
To podľa nich zrejme súvisí s „vlnitosťou“ dýzového prúdenia – prúdu vzduchu, ktorý obkolesuje svet a väčšinou smeruje zo západu na východ. Keď sa prúd stáva kolísavejším, ohýba sa na sever a vysokotlakové systémy, ktoré by za normálnych okolností prešli za pár dní, sa v Grónsku zastavia.
Dané systémy majú v rôznych častiach Grónska rôzne vplyvy
Na juhu ostrova podľa autorov štúdie viedli k jasnej oblohe, a teda aj väčšiemu dopadu slnečného svetla na povrch. Bezoblačné dni priniesli menej snehu, čo malo za následok, že do ľadovca pribudlo o 50 miliárd ton menej masy. Neprítomnosť snehu tiež odhalila na niektorých miestach tmavý ľad, ktorý absorbuje viac tepla, čo prispieva k jeho topeniu.
Škodlivé následky mali vysokotlakové systémy aj v iných častiach ostrova. Na západe a na severe víriace sa, ale stagnujúce vysokotlakové systémy pritiahli teplý vzduch z juhu, v dôsledku čoho podľa Tedesca vznikli oblaky, ktoré sa správali ako skleník a zadržiavali teplo.
Podľa Tedesca Grónsko minulý rok zaznamenalo najväčší pokles hmotnostnej bilancie povrchu od začiatku záznamov v roku 1948. Táto bilancia popisuje celkový stav ľadovca po započítaní prírastkov hmoty zo sneženia a strát z odtoku povrchovej vody.
Nahlásiť chybu v článku