Planéta Zem sa za posledné desaťročia premenila z modrej na plastovú. Problém plastového znečistenia sa stal za posledné roky tak často rozoberanou témou, že to už snáď nikoho ani neprekvapuje. Obrovské množstvo plastového odpadu končí v moriach a oceánoch, na hladine však podľa výskumov pláva len 1 % plastov. Kde sa ukrýva zvyšok?
správy od nás budete mať ako prví.
Svet už desaťročia skúma cyklus spojený s plastovým odpadom vyprodukovaným populáciou našej planéty. Ten vo veľkej miere končí v svetových oceánoch a moriach, kde sa dostáva aj z vnútrozemia, a to prostredníctvom vodných tokov. Na hladine oceánov však podľa výskumov „pláva“ len 1 % plastov, ktoré sa do nich dostane. Kde sa ukrýva zvyšok? Odpoveď poskytuje výskum austrálskej vládnej agentúry CSIRO, ktorý autori približujú v článku na portáli The Conversation.
Kde miznú plasty?
Pátrania po plastovom odpade v oceánoch sa doposiaľ sústreďovalo najmä na miesta, kde sa kumulovali oceánske prúdy, akým je napríklad oblasť v Tichom oceáne, neslávne známa ako Veľká tichomorská odpadová škvrna. Výskumy tiež hľadali v hlbokomorských priekopách, na dne oceánov či v žalúdkoch uhynutých zvierat. Austrálski vedci však svoj pohľad zamerali celkom inde. Podľa ich výskumu sa väčšina plastového odpadu vracia z oceánov späť na pevninu.
Plastový odpad na pobreží nie je ničím výnimočným, nachádza sa pozdĺž všetkých kontinentov sveta. Doposiaľ sa však žiadny výskum nezaoberal otázkou, prečo sa ho na pobrežiach nachádza tak veľa a aký vplyv má tento odpad na miestne prostredie. Nový pohľad tak konečne prinášajú vedci z austrálskej agentúry CSIRO.
Podľa výskumu austrálskych odborníkov ostáva až 90 % plastového odpadu, ktorý vstupuje do oceánov a morí v prímorskej zóne, teda v oblasti vzdialenej od pobrežia maximálne 8 km. Dáta zhromaždili z lokalít okolo celého pobrežia Austrálie z obdobia medzi rokmi 2011 až 2016, pričom monitorovali aspoň jedno miesto každých 100 km. Odpad objavili v 188 lokalitách. Viac ako polovicu (56 %) tvorili plasty.
Vlny a vietor
Podľa vedcov z agentúry CSIRO sa najviac plastového odpadu nachádza na okrajoch pláží, v miestach, kde začína vegetácia. V podstate platí pravidlo, čím ďalej od vodnej hladiny, tým viac plastového odpadu. Podľa vedcov distribúcia plastového odpadu v pobrežnom páse závisí najmä od vlnobytia, v menšej miere od činnosti vetra. Väčšia miera plastového odpadu sa, samozrejme, nachádza v blízkosti ľudských aglomerácií.
Odpad uväznený vo vegetácii v miestach, kde sa končia pláže, sa následne stáva potravou či pascou mnohých živočíchov. Negatívne ovplyvňuje celé ekosystémy, často prináša invazívne druhy a negatívne dopady môže mať aj na zdravie človeka v prípade, ak sa z plastového odpadu začnú uvoľňovať toxíny. Podľa vedcov je preto prioritou znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu v pobrežných oblastiach ako aj vybudovanie infraštruktúry v týchto regiónoch na jeho zber a spracovanie.
Nahlásiť chybu v článku