George Hull v roku 1869 rozpútal šialenstvo. Tisíce ľudí uverilo, že obri skutočne existovali

Stačil jediný hoax na to, aby ľudia uverili, že obri skutočne existujú. Aj keď sa udalosť odohrala už pred desaťročiami, svedčí o tom, že informácie sa šíria rýchlosťou požiaru a ľudia sú ochotní uveriť čomukoľvek.

Zlaté obdobie hoaxov

Čo sa týka hoaxov, 19. storočie bolo takpovediac zlatým obdobím. Ľudia boli ochotní uveriť čomukoľvek, tisícky Američanov dokonca začali veriť aj v existenciu mýtických obrov. Autorom prepracovaného hoaxu bol George Hull, ktorý sa živil obchodovaním s cigarami, okrem toho však bol aj skeptikom a ateistom. Počas jednej zo svojich obchodných ciest sa v Iowe stretol s kňazom, ktorý bral Bibliu veľmi doslovne a veril napríklad aj tomu, že po Zemi kedysi kráčali obri.

Po rozhovore s kňazom vzkrsol v Hullovej hlave nápad a rozhodol sa, že vyrobí zo sadry obra, aby videl, či veriaci ľudia skutočne uveria, že je to skamenelina obra. Aj sa mu to napokon po dvoch rokoch a množstve minutých peňazí podarilo. 16. októbra v roku 1869 kopali dvaja muži studňu, keď zrazu natrafili na masívne kamenné chodidlo. Gideon Emmons a Henry Nichols kopali ďalej až kým neodokryli celú sochu. Tá merala viac ako tri metre a vážila takmer 1 400 kilogramov. William Newell, ktorému pozemok patril, okamžite vyhlásil, že istotne ide o prevratný objav.

Obra chceli vidieť tisícky zvedavcov

Postavil si nad objavom stan a od zvedavcov, ktorí chceli obra vidieť, začal vyberať poplatok. Samozrejme, obchod len tak prekvital, obra predsa človek nevidí len tak, každý deň. Obra chceli vidieť všetci a zbiehať sa sem začali ľudia zo šíreho okolia. Newell o podvode vedel, spolupracoval totiž s Hullom a sám sa postaral o to, aby bol obor zakopaný presne na mieste, kam o rok neskôr poslal dvoch mužov vykopať studňu.

Titulky amerických novín boli senzáciou zaplavené a o pôvode kamenného obra sa živo diskutovalo. Objav prišlo preskúmať mnoho odborníkov a aj keď niektoré hlasy tvrdili, že je to len socha, mnohí skutočne uverili, že je to obor, o akom sa píše aj v Biblii. Hovorilo sa dokonca o zázraku alebo o indiánskom prapredkovi a Newell na ňom veľmi dobre zarábal. Len v priebehu prvých týždňov si obra prišlo pozrieť viac ako 2 500 ľudí a keď do mesta zavítal George Hull, nastal čas obra predať – za 30 000 dolárov.

Netrvalo dlho a podvod bol odhalený

Nový majiteľ sa rozhodol, že s obrom bude putovať po krajine a predvádzať ho za peniaze. Ľudia však začali byť čoraz viac podozrievaví. Tam, kde jeden človek videl zázrak či podvod, iní videli peniaze a patril k nim aj slávny majiteľ cirkusu, P.T. Barnum. Ten chcel obra od nového majiteľa kúpiť, odmietol ho však, preto sa Barnum rozhodol, že si dá vyrobiť repliku sochy a vystaví ju v manhattanskom múzeu. Do konca roka sa po Amerike pohybovalo pol tucta kópií cardiffského obra.

Netrvalo však dlho a zo zázraku sa stal terč posmechu. Ľudia si začali uvedomovať, že to bol podvod a dokonca aj samotný Hull začal o sebe šíriť, že práve on je autorom celého hoaxu. Čoskoro sa v novinách objavilo aj priznanie sochárov, ktorí obra vytesali. V roku 1877 Hull svoj trik zopakoval, tentoraz pochoval obra s chvostom v Colorade, ľudia však podvod rýchlo odhalili.

Hull zomrel v roku 1902, mnohými nenávidený, ďalšími zas obdivovaný, až do posledného dychu však bol hrdý na to, ako pobláznil celý svet.

Pozri aj:

Chcela byť novinárkou, svoj denník písala v úkryte. Anna Franková zomrela pred 75 rokmi

All That Is Interesting, History, Smithsonian Mag, Live Science