Pobrežné regióny naprieč celým svetom ohrozuje už dnes rastúca hladina svetového oceánu. Množstvo iných oblastí má problémy s prívalovými povodňami po extrémnych prejavoch počasia, akými sú napríklad hurikány či tajfúny. To všetko sa bude v nasledujúcich desaťročiach len zhoršovať. Riešenie tohto dôsledku klimatickej zmeny však môže byť oveľa jednoduchšie, ako sme si doposiaľ mysleli. Pred povodňami by svet mohli ochrániť mangrovníky.
Mangrovníky dokážu ako protipovodňová ochrana ušetriť miliardy dolárov, ktoré by museli byť inak vynaložené na opravu škôd spôsobených záplavami, tvrdí nová globálna štúdia univerzity v štáte Kalifornia. Mangrovníkové lesy v pobrežných oblastiach podľa štúdie zverejnenej v odbornom časopise Scientific Reports už dnes ušetria celosvetovo výdavky vo výške 65 miliárd amerických dolárov. Ak by tieto mangrovníkové lesy neexistovali, záplavy by pravidelne zasahovali o 15 miliónov ľudí viac ako v súčasnosti.
„Mangrovníky poskytujú neuveriteľne účinnú prirodzenú protipovodňovú obranu, znižujú povodňové riziko aj následné škody, ktoré pri povodniach vznikajú,“ sumarizuje výsledky výskumu jeden z hlavných autorov štúdie Pelayo Menéndez.
Prirodzená bariéra
Mangrovníky sa v súčasnosti vyskytujú vo viac ako 100 krajinách sveta. Tieto zaujímavé stromy potrebujú k svojmu životu sladkú aj slanú vodu, rastú teda výlučne v prímorských oblastiach v úzkych pásoch pozdĺž pobreží. Mnohé mangrovníky po celom svete však boli počas uplynulých desaťročí zničené. Ustúpiť museli najmä infraštruktúre v podobe prístavov či letísk, ale aj turistických rezortov.
Strata prirodzenej protipovodňovej bariéry spôsobila väčšie povodňové škody. Uvedomili si to už viaceré krajiny, napríklad vo Vietname, na Filipínach či v Guayane, kde v minulosti spustili veľké projekty na obnovu mangrovníkových lesov. „Mangrovníky sú odolné a môžu rásť ako burina, dokonca aj v mestách, ak im dáme aspoň polovičnú šancu,“ tvrdí spoluautor štúdie Michael Beck.
Vedci v tlačovej správe upozorňujú na to, že mnohé pobrežné oblasti poberajú na ochranu pred povodňami investície v hodnote desiatok či stoviek miliónov. Apelujú tak na poisťovne, ale aj Svetovú banku, aby tieto financie využili na zníženie rizika skôr a ochranu pobrežných oblastí, napríklad rozširovaním pásiem mangrovníkových lesov.
Nahlásiť chybu v článku