Postavenie planét ponúka výnimočnú príležitosť preskúmať Urán a Neptún. Vedci sa však musia ponáhľať

Aktuálny vesmírny výskum sa zameriava najmä na prieskum Marsu, ale aj Mesiaca či na pátranie po planétach mimo v iných slnečných sústavách. Pozornosti tak dlhodobo unikajú napríklad ľadoví obri, ktorý sa nachádzajú v tej našej. O Neptúne a Uráne toho vieme stále veľmi málo, objavila sa však vzácna príležitosť na ich skúmanie. Vedci ale musia konať rýchlo.

Urán a Neptún ľudstvo navštívilo iba jediný raz. V 80. rokoch okolo ľadových obrov preletela sonda Voyager, odvtedy sa spoliehame na diaľkové pozorovanie. Obe planéty tak patria k najmenej preskúmaným v našej slnečnej sústave. To sa však podľa článku vedeckého časopisu Nature môže čoskoro zmeniť. Astronómovia z celého sveta totiž na spoločnom stretnutí v Londýne ešte v januári diskutovali okrem iného aj o jedinečnej možnosti navštíviť Urán a Neptún.

Vedcom sa otvára ideálne okno

Záujem o skúmanie Uránu a Neptúnu vzrástol podľa slov Amy Simon, planetárnej vedkyne z NASA, ktorú vo svojom článku cituje Nature, exponenciálne. Jedným z hlavných dôvodov je pritom vzácna poloha planét, do ktorej sa dostanú začiatkom nadchádzajúceho desaťročia. Neptún, Urán, ale aj Jupiter sa začiatkom 30. rokov 21. storočia dostanú do rovnobežnej línie, čo by misii vyslanej z povrchu Zeme výrazne skrátilo čas cestovania. Vedcom sa tak otvára ideálne okno na štart misie, času však ostáva menej ako to na prvý pohľad môže vyzerať.

Aby vedci dokázali ušetriť čas, palivo aj energiu na chod systémov kozmickej lode, musela by misia k Neptúnu štartovať v roku 2031, k Uránu v prvej polovici 30. rokov. Aj keď teda ostáva celé desaťročie, na prípravu náročnej, drahej a veľkej vesmírnej misie to až tak veľa času nie je. Ďalšia podobná príležitosť sa vedcom naskytne až v 40. rokoch 21. storočia, poprípade by ju mohol priniesť vývoj výkonnejších štartovacích systémov, ktorý aktuálne prebieha.

Kým o Marse či Venuši toho v súčasnosti vieme už mnoho, pri Uráne a Neptúne vedci ešte nedokončili ani prvú fázu výskumu. Kým Neptún objavili pomocou výpočtov a až neskôr bol aj skutočne spozorovaný, Urán bol dlho považovaný za hviezdu a nie za planétu. Obe sa od zvyšných plynných obrov odlišujú hneď v niekoľkých veciach, medzi ktorými sa za najvýraznejšiu považuje prítomnosť ľadu. Práve preto sa obe planéty často označujú ako ľadoví obri.

Čo o nich (ne)vieme?

A čo by vedci vlastne chceli na Uráne a Neptúne skúmať? Prakticky všetko. Dodnes nevieme, v čom sa navzájom odlišujú, z čoho a ako vlastne vznikli, aké vlastnosti má ich atmosféra a či sa na nich skutočne nachádza ľad tvorený vodou alebo amoniakom. Viac-menej všetko, čo sa o týchto planétach hovorí, je totiž výsledkom diaľkového výskumu, žiadna z vlastností nie je overená priamym meraním a prieskumom vesmírnej sondy.

Navštíviť obe planéty by v budúcnom desaťročí bolo mimoriadne drahé, podľa Nature by sa tak vedci museli rozhodnúť len pre jednu. Neptún je lákavý napríklad pre svoj mesiac Triton, ktorý sa javí geologicky aktívnym a teoretizuje sa aj nad prítomnosťou podpovrchového oceánu. Urán je zas záhadnejší a niektoré jeho vlastnosti narúšajú existujúce vesmírne modely. Či sa v budúcnosti zrealizuje aspoň jedna z misií však ostáva naďalej otázne.

Pozri aj:

Vedci zaznamenali najväčší výbuch vo vesmíre od Veľkého tresku: V kope galaxií ostala obrovská ryha