Pre mnohých znamená víkend vytúžený odpočinok a možnosť venovať sa veciam, na ktoré cez týždeň nemáme čas. Vedeli ste však, že nie vždy trval víkend dva dni?
Skracovanie pracovného týždňa začalo v 19. storočí
Ako uvádza portál The Independent, vo svete sa čoraz viac debatuje o skrátení pracovného týždňa na štvordňový. Ľudia sa totiž nazdávajú, že počas štyroch pracovných dní budú počas pracovných hodín produktívnejší a tri víkendové dni prinesú viac spokojnosti. Nápad sa však zatiaľ neujal a zdá sa, že ešte nejaký ten čas sa budeme musieť uspokojiť s dvoma voľnými dňami.
Vedeli ste však, že takáto debata nie je prvá v histórii? O skrátení pracovného týždňa sa už kedysi debatovalo a nie je to až tak dávno podobné diskusie sa viedli už v 19. storočí. Dalo by sa teda povedať, že dvojdňový víkend je pomerne moderným fenoménom, dovtedy totiž ľudia pracovali viac. Navyše, v tom čase sa zaviedol nielen dvojdňový víkend, ale aj kratší pracovný čas v priebehu dňa a s povinnými pracovnými prestávkami.
Voľná sobota výmenou za Svätý pondelok
Dvojdňový víkend však nevznikol zo dňa na deň, viedlo k nemu množstvo kampaní, na ktorých čele stáli nielen vyťažení zamestnanci. Bolo totiž nutné narušiť zvyky a tradície, ktoré ovládali životy ľudí dovtedy. Mnoho remeselníkov si napríklad v priebehu 19. storočia vytvorilo vlastný pracovný rytmus tak, aby v prenajatých dielňach plynule bežala produkcia požadovaných výrobkov. Vznikol tak napríklad tzv. Svätý pondelok, ktorý však nemal nič spoločné s kresťanskými sviatkami. Takýmto spôsobom si ťažko pracujúci ľudia dopriali trochu viac odpočinku.
Od utorka zas usilovne pracovali, aby do sobotňajšej noci stihli všetko, čo bolo na daný týždeň naplánované. Nedeľa zas bola dňom, kedy nepracoval nikto. Svätý pondelok sa stal najmä v Británii tak populárny, že divadlá či hudobné salóny organizovali podujatia práve na tento deň, ktorý bol neoficiálne voľným dňom a ľudia mali viac času na zábavu.
Čiastočne sa tento systém ujal aj v továrňach, z čoho však zamestnávatelia príliš nadšení neboli. Robili, čo mohli, aby Sväté pondelky zarazili, zamestnanci sa ich však napriek tomu držali a tak pretrvávali aj v rokoch 1870 až 1880. Práve to inšpirovalo odbory, ale aj ďalšie inštitúcie k tomu, aby sa pokúsili zaviesť deň voľna aj oficiálne. Náboženské skupiny napríklad tvrdili, že sobotný odpočinok zaručí pracujúcim ľuďom viac mentálnej pohody a možnosť kultúrneho vyžitia. Následne by mali ľudia nielen viac času, ale aj energie na to, aby šli v nedeľu do kostola.
Odbory zas chceli voľný deň, ktorý by nebol len o zvyku, ale bol by registrovaný aj oficiálne. V roku 1842 preto vznikla organizácia s názvom Early Closing Association, ktorej cieľom bolo dosiahnuť, aby vláda umožnila pracovníkom mať v sobotu poobede voľno, výmenou za Sväté pondelky, ktoré sa mali opäť stať riadnym pracovným dňom.
Podarí sa zaviesť trojdňový víkend?
Navyše, panovalo presvedčenie, že zavedenie voľnej soboty a zrušenie Svätých pondelkov povedie k eliminácii alkoholizmu a kohútích zápasov, aj týmto radovánkam sa totiž ľudia často oddávali práve počas neoficiálne voľných pondelkov. Očakávalo sa, že v sobotu sa budú ľudia oddávať rozumnej rekreácii, ako napríklad výletom, záhradkárčeniu či vzdelávaniu sa.
Voľný sobotný deň predstavoval výhodu nielen pre pracujúcich ľudí, ale aj pre rekreačný biznis. Napríklad, prepravcovia ponúkali v sobotu poobede zľavnené lístky na vlak každému, kto sa rozhodol, že si urobí výlet. Aj divadlá a hudobné salóny začali namiesto pondelkov organizovať podujatia v sobotu. Zásadný vplyv však malo aj to, že sa v sobotu začali organizovať futbalové zápasy. Okolo roku 1890 vypuklo hotové futbalové šialenstvo a ľudia boli radi, že sa môžu ísť v sobotu namiesto práce zbaviť sledovaním zápasu.
Ako teda môžeme vidieť, zmena prichádzala pomaly a zavedenie oficiálneho dvojdňového víkendu trvalo vyše 50 rokov. Je teda otázne či a kedy sa podarí zaviesť víkend, ktorý by trval nie 2, ale 3 dni.
The Independent
Nahlásiť chybu v článku